http://www.fedorgal.cz/blog/ Fedor Gál Blog en-us Nucleus CMS v3.23 Fedor Gál Weblog http://backend.userland.com/rss http://www.fedorgal.cz/blog//nucleus/nucleus2.gif http://www.fedorgal.cz/blog/ http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=287
Mám ještě v paměti protiromské bouře, které poznačily rok 2011 v Čechách. Vše začalo na Šluknovsku pod heslem „boje s nepřizpůsobivými“. Trvalo to dlouhé měsíce, v postižených regionech se prostřídali politici všech stran a ústavních institucí. Vymýšlely se programy, zřizovaly se instituce, vyčleňovaly peníze a mluvilo se do zblbnutí. Až po mnoha měsících bylo publikováno šetření policie. Vše začalo bitkou dvou gangů: "Byla to obyčejná rvačka mezi místními zlodějskými gangy a dealery drog." Že tato jiskra nepřerostla do mohutného požáru, je jenom náhoda. Nicméně, potence tady je a to zprava doleva.

Přibližně ve stejném čase přišel mail od přítele (krácené): „Moje žena měla v červenci recidivu roztroušené sklerózy. Sedm pegů-výživ, pět cévkování, tři jídla, dvoje čistění zubů a mytí, jedno větší cvičení a jedna návštěva sestřiček. Neříkám, že se víc modlím, ani že víc čtu beletrii či dokonce filosofii – celkově mám vlastně o hodně míň času –, ale díky tomu materiálnímu starání mám dost času na průběžné rozjímání. Poslal jsem dva články do dobrých časopisů, tak mi držte palce. Jak je vidět, mám se dobře.“

Klíčovou událostí v Čechách byla nedávná spontánní exploze pozitivních emocí. Ty svíčky na náměstích a pietních místech neokázale vzdávaly hold člověku V. H. Symbolizoval událost, která je pro mou generaci zásadní – konec komunizmu. Zdá se, že obyčejné dobro je v lidech ukryto pro chvíle nouze a potřeby. Demokratické volby takovou chvílí nejsou. To spíše situace, kdy se obáváme, že demokratické volby nebudou. Strach je pro běžného občana motivací, ne vize, víra, moudrost. Čeho se však mají bát občané naší obézní civilizace? Že jim někdo vezme jejich vrchovaté talíře? Snad spíše o úděl svých dětí a jejich dětí. Řeší to tím, že děti nemají. Fakt krize.

Psáno pro .tyzden (www.tyzden.sk)]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=287 Sat, 28 Jan 2012 21:10:00 +0100 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=285
E – lůza chápe demokracii jako práva bez odpovědnosti; církev jsou černoprdelníci, policie fízlové, aktivisté mimovládních organizací feťáci, politikové, které nemají rádi, by měli viset, všichni jsou zkorumpovaní, Evropská unie ať jde do hajzlu, Rusové a Američané s ní, kam koukneš, samý bolševik, dejte už pokoj s tím Havlem, židy, zednáři a podobně.
E – lůza nejsou žádní chudáci bez přístřeší, ale gramotní občané takzvané informační společnosti a informačního věku. Tím se liší od spodiny společnosti, kterou popsal Theodore Dalrymple v knize „Ztraceni v Ghettu“ (Leda 2011). Čtu diskusní příspěvky těch lidí na internetu sice výběrově, ale soustředěně. Vím, že až se potkáme face – to – face, nebude to o diskusi. Pravda a láska nad lží a nenávistí nevítězí ústupem a rezignací. Mám však silný pocit, že tito lidé, na rozdíl od vykořeněných, kriminogenních, primitivních, na dávkách a drogách závislých, permanentně nezaměstnaných… příslušníků spodiny společnosti, jsou zbabělci.

Toto vše mi proběhlo hlavou jednoho lednového večera roku 2012. Za pár dnů jedeme s Petrem, Martinou, Martinem, Milenou a Mirem do Ostravy a Budišova. Uzavíráme jednu kapitolu svých životů. Odevzdáváme profíkům agendu Natálky, holčičky která po zbytek života bude stigmatizována svým spáleným tělem a duší. Skončila krizová fáze ochrany jejího života. Nastupují sociální pracovníci, učitelé, terapeuti, odborný servis pro manažment všednodennosti. V noci, až se budeme vracet do Prahy, bude v autě opět příjemná a uvolněná atmosféra. Máme se totiž vzájemně rádi.

Existenciální pravda je to, co dělám, ne to, co říkám, přednáším anebo píšu. Dělat můžu ovšem i svinstvo a špatné věci. Proto je soužití pravdy a lásky tak důležité.
Peter Zajac mi po přečtení první verze mého textu napsal: „Existenciálna pravda je v súlade toho, čo robím, s tým, čo hovorím, prednášam, alebo píšem.“ Má pravdu, i když jde často o nesoulad.

psáno pro .tyzden (www.tyzden.sk)]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=285 Sun, 15 Jan 2012 00:19:00 +0100 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=284
Trvalo mi téměř celý dosavadní život, než jsem pochopil, že politika je především o emocích. Václav Havel byl člověk pozitivních emocí. Nebyl to člověk moci, nedbal o marketing, říkal, co si myslel. Zůstane po něm „něžná“ stopa. Něžná a trvalá.
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=284 Sun, 18 Dec 2011 13:37:48 +0100 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=278
My ľudia sme iba nepatrné čiastočky celku všetkého. Nosíme však v sebe jeho vlastnosti – mikrokozmos našich tiel a duší má JEDNO v genetickom a memetickom kóde.

Fakt, že sme súčasne dobrí aj zlí, múdri aj hlúpi..., je súčasťou tohto kódu a práce, ktorú sme na sebe odviedli vďaka slobodnej vôli.

Slobodná vôľa je záväzok. Sloboda je právo dostáť tomuto záväzku. Spôsob, akým toto právo užívame, sa zrkadlí v podobe sveta.

Niekedy sú však vonkajšie okolnosti silnejšie ako individuálne predpoklady a možnosti. No čo už. Meniť svet je ako hrať sa na spasiteľa. Stačí neškodiť a odkázanému podať ruku.

A odolávať vonkajším okolnostiam, ktoré nás zbavujú zodpovednosti za vlastné činy. Sme prozreteľnosťou vlastných životov.

Dalajláma povedal: „Zúfalý človek sa obracia k Bohu“, Krishnamurti: „Nasleduj seba“, u nás sa hovorí: “Človeče, pomôž si sám, aj pánboh ti pomôže“.

V Talmude sa zase píše, že zachrániť jediného človeka je ako zachrániť celý svet. A to „miluj svojho blížneho“ snáď pozná každý.

Veľmi malé deti a veľmi starí ľudia nám pripomínajú, že metaforou na všetky viery je láska. Na dne sú tí, ktorí stratili schopnosť milovať.

Život na dne je fakt nanič. JEDNO by však nebolo úplné, keby neexistoval. Rovnako, ako plytké má zmysel iba vedľa hlbokého, nízke vedľa vysokého, atakďalej.

Raz mi na podobnú úvahu neznámy anonym napísal do diskusného fóra: „No a co má být, vole?!“ No práve: Nič – počiatok počiatku.
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=278 Fri, 16 Dec 2011 22:10:00 +0100 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=282
David Owen je psychiater a politik. V britskom parlamente a v rôznych vládnych funkciách pracoval dlhé desaťročia. Jeho kniha „Nemocní u moci“ (Paseka, Praha 2011) objasňuje, čo som iba tušil. Zaznamenal u viacerých významných svetových politikov, ktorí iba v uplynulom storočí rozhodovali o bytí a nebytí stoviek miliónov ľudí, poruchy osobnosti a iné choroby, ktoré ovplyvňovali ich rozhodovanie a správanie.

Owen je tiež autorom termínu a diagnózy, ktorú nazval „hybris“. Je to postihnutie mocou. Choroba, ktorá z postihnutého robí neriadenú strelu, človeka, ktorý trpí obsesiou vlastnej výnimočnosti a nenahraditeľnosti. Človeka, ktorý kráča za svojou predstavou ako parný valec, nech sa deje, čo sa deje. Hybris má na svedomí nejednu vojnu, milióny mŕtvych, potoky krvi, násilie na nevinných.

Čo s tým? Nuž, v revolučných epizódach spoločenských drám asi nič. V demokratických pomeroch by sa však na zdravotný stav špičkových politikov mali vzťahovať iné kritériá, ako sú bežné. Aké lekárske tajomstvo, aká ochrana súkromia? Veď ide o životy, o spoločenskú klímu, o naše deti a ich deti. Epizóda mečiarizmu, napríklad, stála Slovensko príliš veľa, než aby sme si ju mohli zopakovať v nejakej inej verzii.
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=282 Fri, 9 Dec 2011 09:26:38 +0100 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=275
Čo je však vlasť, ktorej záujmy sú nad všetkým? Pre Gaia Lucilia (asi 180 až 103 pred naším letopočtom), Rímana a aristokrata zrejme Impérium, ktorého bol občanom. A pre mňa „tu a teraz“? Slovensko, ten kus zeme, odkiaľ som odišiel? Alebo Čechy, kde žijem po odchode zo Slovenska? Oči mi nedávno otvoril Joseph Roth – Roth ľavicový, Roth židovský, Roth rakúsky monarchista, katolík, kozmopolita, spisovateľ, novinár, vizionár, ktorý sa uchlastal súbežne s nástupom nacionálneho socializmu a ktorému nad hrobom (Paríž 1939) rečnili katolícky duchovný, židovský rabín, komunistickí spisovateľ Egon Erwin Kisch a zástupca rodu Habsburgov.

Joseph Roth povedal: „Naša epocha je našou vlasťou“ (Filiálka pekla na zemi. Spisy z emigrace. Academia, Praha 2011). V nej máme hľadať svoje miesto. Naozaj nie je dôležité, na ktorom konkrétnom kuse zeme sa mi to podarí. Isto, bolo by fajn, keby to bolo práve na tom, s ktorým ma spájajú hroby predkov, jazyk, príbehy detstva a dospievania, záujmy rodičov, detí a ich detí... Mnohí z našej epochy s tým budú mať problém. Ten fliačik zeme, ktorý by sme chceli nazývať vlasťou, je totiž ako tekutý piesok – má premenlivé hranice, mená, režimy, symboly, rituály, mýty, a občas ho reprezentujú ľudia, s ktorými nehodno sedieť za spoločným stolom.
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=275 Fri, 2 Dec 2011 05:00:00 +0100 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=281

]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=281 Sun, 27 Nov 2011 12:48:54 +0100 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=273
Sekulárny intelektuál je v podmienkach, ako boli tie osvienčimské, zbavený základného – ducha. Smrť stratila zmysel. A načo je komu za ostnatými drôtmi Goethe, Kant, Shakespeare, Einstein, Homér, Aristotelés, Platón...? Úplne nanič! Fyzická sila a tvrdosť by však mohli pomôcť prežiť, uchrániť dôstojnosť.

A čo domov a vlasť optikou osvienčimského väzňa? Ako asi znie v týchto podmienkach odpoveď na otázku: „Odkiaľ si?“. „Z Nemecka, z Hohenemsu,“ povedal by napríklad Jean Améry a vo svojej knihe „Bez viny a bez trestu“ naznačuje, že domov a vlasť by sa ideálne mali zmestiť do mysle, srdca a peňaženky. Všetko ostatné je na úteku príťaž.

Američania vraj nepoznajú slovo vlasť. Musíte spojiť dve slová – otcova zem, matkina zem, moja zem. Mám sto problémov s týmto pomenovaním. Otcovu zem rozkradli a napokon zoštátnili, matkinu zem si prehadzovali Slováci a Maďari, moju zem mi zošklivili najprv komunisti a potom nacionálni socialisti.

O rok v Jeruzaléme, hovoria si židia na sviatky pesachu. Chápem to ako výraz úcty k zemi predkov. Pravlasti, ktorá fakt existuje, nech žiješ kdekoľvek. Slovo vlasť je metafora na zem predkov, ktorú nosím v srdci. Bolo by fajn, keby to bola aj konkrétna pôda, kde budem mať pocit istoty a bezpečia. Dá sa však zabudnúť na dejiny?
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=273 Fri, 18 Nov 2011 13:10:00 +0100 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=280
Legenda novembra 1989 je fajn. Je heroická, víťazná a patrí všetkým občanom tejto krajiny – Slovákom, Maďarom, Rómom… Košičanom, Šarišanom, Rusínom..., všetkým, pokiaľ sa jej dobrovoľne nevzdali, alebo sa tvária, že si nevšimli.

Mýtus, ktorý sa viaže na túto legendu, pomenoval Peter Zajac. Nazval ho teseovským mýtom. Stmelená skupina ľudí, pod Teseovým vedením porazila netvora a po naplnení svojej misie sa rozpŕchla na všetky svetové strany, každý svojou cestou.

Symboly by mali pripomínať konkrétne mená a tváre nositeľov legendy a mýtu. Václav Havel je dobré meno a dobrá tvár – dobrý symbol. Boli sme vtedy Československo a na vlastnú históriu zabúdajú iba fanatici, ignoranti a hlupáci.

A rituály sú tu od toho, aby sa nezabúdalo. Osobne dávam prednosť nezabúdaniu medzi ľuďmi, ktorí si dokázali celé tie roky zachovať vzájomnú priazeň a vzájomnú dôveru. Veľa ich nie je, ale sú to rovní ľudia, aj keď nerovnakých názorov.

A nebudú zabudnutí ani tí, ktorí sa nedožili: Anna Erdelyová, Tereza Grellová, Tono Hodál, Paľo Hoffmann, Jano Langoš, Peter Rašev, Jozef Roško, Andrej Sámel, Vlado Sládek, Slávo Stračár, Marcel Strýko, Milan Šimečka, Ernest Valko a mnohí ďalší skvelí ľudia.

]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=280 Tue, 15 Nov 2011 15:26:49 +0100 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=270
Napríklad moja vnučka. Otec Slovák, mama Moraváčka, obaja strávili roky jej útleho detstva v cudzine. Tá malá hovorí po česky, slovensky, anglicky. Doma bude tam, kde bude otec, mama, hračky, škôlka, kamarátky a kamaráti. Kamaráti a kamarátky sú tam, kde sa dohovorí. Ešteže tá kultúra je nadnárodná.

No hej, som produkt judeo – kresťanskej kultúry, ktorú som nasával v rodine, komunite, spoločenstve. Cez vatry som však nikdy neskákal, pri hymne sa nevzrušujem a štát považujem za servisnú organizáciu. Velebiť čosi také mi pripadá priam perverzné. Už počujem svojho priateľa P.Z., ako rozpráva o slovenských dejinách, hudbe, spisovateľoch, skupine AR, národných buditeľoch, horách, dolinách, bryndzových haluškách. Ale hej, tiež mám rád halušky, knihy Ruda Slobodu, obrazy Fera Guldana, Liptov, hudbu Živých kvetov, uličky a krčmy starej Bratislavy, kde som prežil detstvo a mladosť. Predstavu, že by som toto všetko mal považovať za čosi výlučné, mystické, však považujem za absurdnú. Najmä keď už dosť presne viem, kam vedie ideológia a mytológia „pôdy a krvi“.

Umriem teda asi ako Slovák, ktorý našiel domov v Čechách, čo je druhý jazyk, ktorým viem vyjadriť svoje myšlienky a city. Čo však mám spoločné s Čechmi, ktorí nedržia slovo, klamú a kradnú? No jazyk predsa! A so židmi? No, nenávisť antisemitu. A s ostatnými ľuďmi tohto sveta? Sto percent genov. Sme príbuzní. Národná príslušnosť je iba čosi ako ID karta pred úradmi.
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=270 Fri, 4 Nov 2011 15:33:00 +0100