http://www.fedorgal.cz/blog/ Fedor Gál Blog en-us Nucleus CMS v3.23 Fedor Gál Weblog http://backend.userland.com/rss http://www.fedorgal.cz/blog//nucleus/nucleus2.gif http://www.fedorgal.cz/blog/ http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=227
Prešlo veľa rokov a jednej noci som sa vracal odkiaľsi s bratom Egonom. Stretli sme Kajta a chvíľu sme len tak kecali na ulici. Povedal vtedy: „Pamätajte, chalani. To, čomu sa hovorí riešenie cigánskeho problému, je likvidácia cigánov.“ To mohol byť začiatok osemdesiatych rokov. Tesne po novembri 1989, bol som vtedy politikom Verejnosti proti násiliu, sme mali akési rokovanie v Carltone. Zrazu do kaviarne nakráčal Kajto. Zakričal som: „Ahoj, Kajto! Ako sa máš?“. „Teraz dobre, keď bola tá amnestia,“ odpovedal.

Potom sme sa nevideli viac ako desaťročie. To už žijem v Prahe a mám medzi, teraz už Rómami, nových a iných kamarátov. Jeden z nich, skvelý chlap, žil (a žije) dlhé roky s gádžovkou. Pri jednej z našich mnohých diskusií odtušila: „Rómsky problém? Rozpad tradičnej rodiny, tradičných hodnôt, tradičného spôsobu života... - vykorenenosť“. A mávla rezignovane rukou.

Nedávno som sa dostal k materiálu, ktorý vznikol pre potreby vlády Českej republiky a pojednáva o „stratégii boja proti sociálnemu vylúčeniu“. Píše sa tam, okrem iného: „Analýzy života romských rodin a příběhů úspěšných Romů potvrzují, že romství je retardačním prvkem hlavně ve dvou směrech:
- brání vzdělávání
- svým systémem rodinné solidarity zpomaluje rozvoj osobní zodpovědnosti a motivace.“

S Kajtom som sa naposledy stretol pri jednej zo svojich ciest do Bratislavy. Bol vyziably, starý, unavený. Už ani neviem, o čom sme, ja a brat, s ním hovorili. Odfotil nás pri tom kamarát. Keď sa dnes na tú fotku pozerám, tuším sme aj my s Egonom vyziabli, starí a unavení. Že by riešenie problému v osobnej perspektíve?

null]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=227 Tue, 6 Jul 2010 08:20:00 +0200 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=226
Národ, ako to vidím, je predovšetkým jazykové spoločenstvo. Niektorí tvrdia, že aj kultúrne, ale to nie je pravda. Veď napríklad Slovák je Slovákovi vlkom častejšie ako Indovi, Rusovi, či Američanovi, s ktorým sa zväčša vidí akurát tak na letisku, či u Mc Donalda. S nikým iným si však nedokáže tak hladko vymieňať slová a vety (komunikovať) ako s krajanom, rodákom. Jasne, že nehovorím o zdieľaní obsahov a interpretácii slov a viet. Napokon, stačí si prečítať maily, ktoré sme si vymenili s Matejom – po slovensky.

Áno, národy si nárokujú teritóriá. To si však nárokujú aj šimpanzy – kvôli potrave, samičkám a možno aj z obyčajného plezíru. Dokonca sa, podobne ako ľudia, kvôli teritóriám (profitu, ženám...) zabíjajú. Ľudia v prípade anexie a kolonizácie nových teritórií hovoria o životnom priestore, zdrojoch potravy a surovín, národných či strategických záujmoch a podobne. Tí, čo boli anektovaní a kolonizovaní, hovoria o útlaku. Údel obete patrí v dejinách malým alebo slabým národom..., alebo sa používa ako mobilizačná floskula „za našu vec“.

Životný priestor treba ohradiť hradbami – virtuálnymi alebo skutočnými. Virtuálnymi môžu byť napríklad pravidlá, symboly, normy, rituály..., národná mytológia. Národné štáty sú pomerne moderný výmysel. Výbuch nacionalizmu v 19. storočí dal vzniknúť aj nejednej deviácii (napríklad národný socializmus Tretej Ríše). Popravde však treba povedať, že existuje aj nacionalizmus, ako reakcia na tlak a útlak (napríklad sionizmus), či ideologický internacionalizmus s podobne krvavou históriou ako národný socializmus.

V každodennom živote napokon aj tak rozhoduje osobná reflexia. Napríklad ja som Slovák, pretože hovorím a myslím po slovensky. S tým naozaj ani ja, ani tí, ktorí ma za Slováka nepovažujú, nič nenarobíme. Mám však k štátu – Slovenskej republike – veľmi rezervovaný vzťah. Veď tá prvá (vojnová, fašistická Slovenská republika) nás poslala na smrť do koncentračných táborov, tá druhá (komunistická) nás „vyvlastnila“ a tá tretia zo mňa spravila emigranta. Domov a vlasť mám dnes v Čechách, presnejšie v Prahe.

Som Slovák v Čechách. Teoreticky by som bol radšej Slovákom v Kalifornii. Je tu však opäť problém jazyka, komunikácie – po česky viem podstatne lepšie ako anglicky. Aj tu sa mi však občas stane, čo bolo na Slovensku bežné – že ma nevnímajú ako Čecha, ani ako Slováka, ale ako žida. A môjho priateľa Ruda Dzurka ako Cigáňa. Ešte že žijeme v EÚ, ktorá pre nás utvorila obrovské teritórium, v ňom máme možnosť utvárať svoje domovy a pomerne slobodne rozhodovať o krajine, ktorú chceme považovať za svoju vlasť.

Čo však drží pohromade multinárodné spoločenstvo v hraniciach štátov? Predovšetkým potreba bezpečných domovov, udržateľnej existencie, nádej na kvalitný život... a určite aj emócie a pravidlá, ktoré nás existenciálne zakotvujú. Pravidlá, ktoré nám napríklad poskytujú ilúziu demokracie, nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva a civilizačnej zakotvenosti. „Do pekla so slobodou!“, videl som nedávno na transparente v rukách zahalenej muslimskej ženy na akejsi demonštrácii v N.Y.

P.S.
Prvú verziu textu som poslal na pripomienky priateľom – literárnemu vedcovi Petrovi Zajacovi, sociológovi Palovi Fričovi a bratovi Egonovi. Tu je naša krátka diskusia:

Palo Frič.: „...nejako mi uniká aké poučenie si má z toho čitateľ vziať. Je to obsiahnuté už v tej prvej vete a to ostatné má dokazovať, že kultúra nehrá rolu? No a nie je jazyk súčasťou kultúry? Jazyk je sociálna inštitúcia, konsenzus, pravidlá a sankcie za ich porušovanie a dodržovanie, národy sú asi najväčšie komunity s vlastnou samosprávou, ktorá sa už dávno osamostatnila vo forme politických a byrokratických inštitúcií, ktoré vytvárajú na ľudí tlak aby boli pohromade, inak by tí, čo sedia na politických a byrokratických postoch, nemali čo robiť. Áno, sú tu elity, ktoré majú záujem aby národy držali pohromade a pokiaľ sa chovajú inteligentne a nevyprovokujú vznik novej elity (svojou aroganciou, ignorantstvom, lakomosťou, nenávisťou k inakosti ...), ktorá ich zmetie alebo im odoberie kus ich stáda, tak to všetko môže fungovať ako perpetum mobile, ale jak už hovorieval Vilfredo Pareto, elity stále páchajú svoju samovraždu, nie sú dostatočne inteligentné, aby sa udržali vo svojich pozíciách.

Peter Zajac: Švajčiar a Rakúšan hovoria po nemecky, ale cítia sa byť Švajčiarom a Rakúšanom. Jazyk je teda na vymedzenie príslušnosti k národu nedostatočný.

Egon: Pokiaľ ide o tvoju osobnú reflexiu. Takéto veci si potrebuje vyjasňovať iba človek, ktorý nemá dosť jasne definovateľnú identitu: Slovák v Prahe, Žid v Slovákovi.... typický diasporický človek. Keby som ja mal odpovedať na otázku, čo je na takých ľuďoch, ako si Ty alebo ja, židovské, povedal by som, že je to potreba stále znova a znova si vyjasňovať svoju identitu.


K Palovi a Petrovi: Áno, jazyk (ako nástroj komunikácie) je súčasťou kultúry. Asi som mal použiť slovo kultúrnosť, v zmysle, ako ho raz použila spisovateľka a cestovateľka Milena Holcová. To by asi lepšie odrážalo fakt, že do jednej kultúry patrí aj kultivovaný človek aj kadejaký hulvát a grázel. Názor, že národy „vyrábajú“ elity, si zasluhuje analýzu. Možno by viedla ku konštatovaniu, že otcovia zakladatelia trpeli podobnou chorobou – xenofóbiou. Alebo iba národnú zástavu použili ako výťah k moci a profitu.

A k Egonovi: v dnešnom svete (globalizovanom, postmodernom…?) pribúda „diasporických“ ľudí. Tu je fragment mailu, ktorý mi prišiel včera z Austrálie: „…aj tu v Austrálii ľudské práva sú porušované… Aj Austrália má svoj Holocaust a stále sa snaží to prehliadať a starať sa hlavne o finančnú stabilitu a najstarší obyvatelia tejto planéty so všetkou tou múdrosťou putujú po parkoch bez koreňov, bez miesta.Tak ako aj ja a aj vy boli nevedomky „displaced“, a preto je ich bolesť mojou bolesťou.“






]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=226 Mon, 28 Jun 2010 06:00:00 +0200 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=225
A napokon pocit celkom osobný: Hlboko sa skláňam pred Petrom Zajacom, Ondrom Dostálom, Ferom Šebejom a ľuďmi z OKS. Sú pre mňa živým odkazom na november 1989, úplne najpodstatnejšiu udalosť moderných slovenských dejín.

Mám fakt z výsledkov volieb na Slovensku radosť.
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=225 Sun, 13 Jun 2010 07:57:31 +0200 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=224
Člověk člověku vlkem?
Jenom v horizontu mého života a života mých rodičů a jenom tam, kde jsem žil (Čechy a Slovensko) jsme měli koncentráky (nacistické i komunistické), vyhánění lidí z domovů (například Němců a Maďarů), perzekuce „třídních nepřátel“. Trpíme averzemi k Američanům, Rusům, politickým odpůrcům, bohatým…, diskriminací imigrantů, cikánů…. Zdá se, že žijeme v prostoru, kde se téměř každý mračí na jiné a své negativní emoce zdobí hesly o vlasti, národě, pořádku, sociální spravedlnosti, touhách většiny. Dlouhé dějiny vzájemné nevraživosti provází násilí – fyzické i psychické.

Elity a dav
Jistě, část negativních emocí a násilí jde na konto „přirozených sklonů“ – od strachu o existenci, přes nedůvěru k jinakosti až po agresi ve jménu „přežití“, což je jenom metafora pro expanzi a okupaci jiných. Své sehrávají také faktory kulturní. Například jazyk, náboženství, národní mytologie… Kulturní nevraživost živí intelektuálové, násilí bere do rukou „lid“ resp. dav a instituce (například stát, politické strany, ta část občanské společnosti, kterou reprezentují různá extrémistická uskupení). Je téměř nemožné rozpoznat podíl ekonomických a mocenských zájmů za konflikty jednotlivců a skupin.

Otázky bez odpovědí
Nejaktivnější jsou ve veřejném diskurzu o násilí lidé, kteří mají s násilím především „virtuální“ zkušenost. Pachatelé, oběti a svědkové mlčí, anebo promlouvají až se značným časovým zpožděním. Příkladem jsou lidé, kteří přežili genocidy, rasové a etnické násilí. Zatímco ti, kteří mluví, „znají“ příčiny, ti druzí kladou jenom otázky bez odpovědí. Anebo znáte odpověď na otázku, čím to je, že sousedé začnou ze dne na den lynčovat, znásilňovat a okrádat sousedy? Vědecké teorie i umění jsou jenom odvarem prožitku obětí, krutosti pachatelů a zbabělosti přihlížejících. Nicméně, úsilí pochopit je prevencí před recidivou.

Problém problému
Opravdu je někdy těžké říct, kdy je společenský problém jenom důsledkem expertní definice a politické rétoriky s následnou medializací. Elity zde mají nezastupitelnou roli. A emoce. Zbožštění státu a banalizace některých slov ať jsou příkladem. Řešíme „problém národní identity“, „romský problém“, „genderovský problém“, „problém krize hodnot“, „globální oteplování“, „amerikanizaci“ a spoustu dalších problémů, které zahlcují veřejný prostor a mobilizují davy. Lidé si myslí, že jde o život, a věří li dostatečně, o život dříve nebo později fakt jde.

Mýtus práv
Žvaní se tam, kde je nutno jednat, anebo mlčet. Vnášíme demarkační linie mezi „my“ a „oni“ i tam, kde jsme ještě předevčírem byli všichni „my“. Mluvíme o právech tam, kde lidé jednoduše odmítají dostat svým povinnostem k rodině, komunitě, společnosti... Jako kdyby z práva na jinakost neplynula také povinnost sdílet úděl jinakosti. Jako kdyby existovalo právo nebýt chudým, bez povinnosti pracovat. Jako kdyby stát byl tátou i mámou a my jeho infantilní a odkázané děti, které jsou v populistickém politickém diskurzu označovány jako „obyčejní lidé“.

Demokracie není svoboda
Mezitím žijeme všední dny. Někteří si pamatujeme erupci pozitivních emocí na listopadových náměstích v roce 1989. I jejich opak při pochodech nacionalistů a kampaních populistických politických lídrů. Ještě si také pamatujeme vzývání demokracie po listopadu 1989 a následné poznání, že ona samotná nerozmnožila počet svobodných lidí. Stali jsme se součástí davů a e-davů. Metody manipulace s myšlením lidí jsou pořád účinnější. Struktury moci diktuje marketing. Kultura nenásilí se ztrácí z veřejného diskurzu – nemá „sledovanost“. Autority často nahrazují celebrity.

Pozitivní násilí
Neexistuje „zlé“ a „dobré“ izolovaně. Jde téměř vždy o dvě stránky jediného. Vezmu do rukou zbraň, když půjde o život nejbližších. Otázka zní: Kdy jde o život nejbližších? Národní socialista si jistě myslí, že je to zrovna „tady a teď“, kdy se zabydlují v našich městech asiaté, jednou za čas se v metropolích konají pochody homosexuálů a lesbiček, přibývá romských ghett, stoupá nezaměstnanost… Oporu nenabízejí ani ideologie, ani věda. To spíše morálka, fungující instituce a respektovaná pravidla. A opravdické elity, z nichž by se grupovaly autority hodné naslouchání a následování.

Cesta
Násilí je součást přirozeného bytí a permanentní konfrontace s jeho negativními projevy je klíč k opravdovému lidství. Byť její podoby můžou být také hodně drsné. Záruky vítězství dobra nad zlem neexistují, což samo o sobě neznamená, že nejde o výzvu klíčovou. Kultura nenásilí bez síly a odvahy je pouhou pasivitou a zbabělostí. Pasivitou a zbabělostí jednotlivců. Kritéria rozpoznávání negativního násilí jsou tradiční – ohrožení životů, nedotknutelnost soukromého vlastnictví, svoboda. Stát je pouhá servisní instituce. Příkladů jejího zneužití jsou ovšem plné dějiny.
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=224 Sat, 5 Jun 2010 06:00:00 +0200 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=223
Může být úspěšným politikem člověk, který nelpí na moci, který se necítí připoután k jejím atributům, který není ve vleku vlastního ega? Může, když z něho vyzařuje charisma a megatuny pozitivní energie, která pronikne dostatečnou masou lidských duší. Ta energie musí být ovšem orientována – čili charisma + cesta.

Lidé jsou v drtivé většině odkázáni na vnější autority a řízení. Demokratickou volbou jsou proto do politiky vynášeni stejní. Co s tím? Co jiné, než věřit, že ti druzí propadnou sítem lidového hlasování alespoň v krizových a kritických situacích. V opačném případě je věcí stability a prosperity společností přenechat politikům a politice jenom minimální prostor pro spravování a údržbu státu a jeho institucí. S ostatním si poradí příroda. Ne li, demokracie není trvale udržitelná.

Není li demokracie trvale udržitelná, nutno věřit, že ji nahradí osvícený vládce. Nebude li osvícený, pak po dlouhém trápení si lidé opět vybojují demokracii, aby ji po čase zase ztratili.

Existuje snad ještě jedna alternativa. A to, že demokracie není především vládou lidu, tedy většiny, ale také aktivním sociálním učením této většiny. Budiž je nám tato iluze nadějí. A Bůh, který představuje lásku, která je univerzální a pro niž neexistuje ani politologická definice, ani program, ani kandidátka, ani kampaň… jenom víra.

Znepokojivé je, že i věc víry berou do rukou zase hlavně lidé připoutaní, nesvobodní. Nezbývá než aktivní sociální učení všech, včetně politiků víry, hodnostářů cirkví.

Co však obnáší takové aktivní sociální učení? Zřejmě především pěstování schopnosti vidět, myslet, cítit… A jak se pozná správná cesta? To nevím, věřím pouze, že údělem lidí je její hledání v nekončícím mumraji zájmů a idejí. A vím také, že to jde lépe v podmínkách fungujícího státu a jeho institucí, pod kuratelou respektovaných pravidel.
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=223 Fri, 21 May 2010 06:00:00 +0200 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=222
A zatím, co z billboardů a médií létají plivance na všechny strany, ve Vítkově, v Opavě, v Bedřišce… létají zápalné lahve do bytů a domů, kde spí malé děti.

Shodou okolností mám právě teď u postele tři knihy, ve kterých si střídavě listuji. Jsou to: Shlomo Venezia - V pekle plynových komor, svědectví přeživšího člena osvětimského sonderkomanda (Praha 2010), František Koukolík – Mocenská posedlost (Praha 2010) a Anthony de Mello – Cesta k lásce (Brno 2010). Myslím, že názvy jsou dostatečně vypovídající. Otázka dne zní: Jak zabránit recidivě koncentračních táborů a otevřít cestu k lásce.

Nedělám si iluze, že lidé posedlí mocí pomohou. To spíše ti, kteří se starají o popálenou Natálku, anebo o děti z Rybářské ulice v Opavě (naposled tam hořelo včera v noci), učitelé z Jedličkova ústavu či z gymnázia v Berouně, mladí laičtí katolíci, kteří si chodí hrát s dětmi, s nimiž si jejich spolužáci nehrají,… policisté, kteří vypátrali žháře z Vítkova, Kumar Vishwanathan a jeho Vzájemné soužití, Bílý nosorožec z Ostravy, Markus Pape,… iniciativa proti skládce odpadů ve slovenském Pezinku a její mluvčí Zuzana Čaputová, ti právníci, novináři, občané, kteří se poslední čtyři roky angažují v kauze zmlácené studentky maďarské národnosti Hedvigy Malinové z Nitry, jejíž kauzu zpolitizovaly ve jménu mocenských zájmů čelní představitelé vládní moci na Slovensku… Všichni ti, kteří soucití, pomáhají, milují. Měli by vědět, že jsou konfrontování s násilím a agresivitou, pro kterou je bezbřehá tolerance projevem zbabělosti.
]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=222 Sun, 16 May 2010 09:37:49 +0200 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=221
Platí to napríklad aj pre takzvaný „rómsky problém“ a ďalšie problémy iných iných. Stávajú sa mediálnymi témami, živnosťou, čiernou dierou verejných prostriedkov, populistickou agendou politických strán... a v neposlednom rade palivom pod kotlom vyčleňovania menšín. Mohutne im pritom sekundujú všakovakí extrémisti. A ostávajú za nimi ranení a ponížení.

Avšak, menšinou sú aj učiteľky a učitelia, ktorí netrpia predsudkami, odborníci, ktorí sa venujú ľuďom na okraji a na dne v teréne, občania, ktorí si nevyberajú kamarátov podľa etnickej, národnej alebo náboženskej príslušnosti, politici, ktorí dokážu utvárať svoju agendu vecne a to bez ohľadu to, čo hovoria aktuálne prieskumy verejnej mienky.

Verím, že menšinou sú aj ľudia, ktorí nenávidia židov, pretože sú židia, Rómov pretože sú Rómovia, imigrantov, pretože sú privandrovanci, bohatých, pretože majú viac ako oni, lesbické ženy, pretože čo si to dovoľujú, evanjelikov, pretože my katolíci máme pravdu, konzervatívcov, pretože pravda je ľavicová, liberálna, národniarska... a iných iných.

Patríme jednoducho takmer všetci k rozmanitým menšinám, niektorí aj viacnásobne. Odlišujú sa od seba tým, aké emócie ich držia pohromade. Tie nenávistné dokážu byť násilnícke a keď vytvoria dav, tak aj pogromistické. A napokon: Netreba byť pyšný na príslušnosť k väčšine, ani sa na jej názor odvolávať.

Dnes ráno som, ako skoro každý deň, sadol k správam na internete a dozvedel sa toto: Slovenský minister vnútra poprel akúkoľvek zodpovednosť v kauze Hedviga Malinová, napriek tomu, že je neodškrepiteľná:
http://www.tyzden.sk/tyzden-kauzy/hedviga-malinova.html
http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=75,
http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1144647,
http://danilov.blog.sme.sk/c/118172/Advokata-Malinovej-neonacista-Robert-B-neprekvapil.html
V denných správach sa objavila výzva ČSSD a predsedu Jiřího Paroubka osobne, aby sa politici postavili proti násiliu na politických mítingoch:
http://www.ceskamedia.cz/article.html?id=332339
Žiadalo by sa dodať, že kto seje vietor, žne búrku:
http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=33,
http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=23.
V Prahe práve začínajú oslavy výročia pražského povstania spred 65 rokov. Pri tejto príležitosti bolo po prvýkrát, zverejnené video. Jeho názov je veľavravný „Mrtvolám v ulicích přejížděli hlavy“:
http://zpravy.idnes.cz/mrtvolam-v-ulicich-prejizdeli-hlavy-ukryvany-film-zachytil-lync-nemcu-13c-/domaci.asp?c=A100504_210833_domaci_vel.

A poučenie? Vedieť o tom, byť pripravený a ostražitý – v strehu.



]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=221 Wed, 5 May 2010 16:22:20 +0200 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=220 Dnes, právě teď, probíhá krásné společné česko – romské odpoledne na Bedřišce. Heslo dnešní akce – Ať Bedřiška žije a dětem do srdce radost vlije. Cca 120 účastníků pod širým nebem, rozkvetlé stromy. Akci doprovází jarní úklid. Dochází i k postupnému smiřování v sousedských vztazích po útoku. Bedřiška je částečně krásně čistá….

Ve čtvrtek 29. dubna jsem diskutoval s chovanci Jedličkova ústavu v Praze. To setkání mi nejde z hlavy. Čím to, že těžce fyzicky a duševně postižené děti mají v hodnotách pořádek – a my „zdraví“ bordel? Proč je většina téměř vždy egoistická? Proč chtějí elity měnit svět „hlava nehlava“? Proč se pachtit za poznáním, když neumíme ani podat ruku bližnímu svému? Atakdále.

Neznám jiné vysvětlení než to, že postrádáme dostatek vnitřní svobody, laskavosti a soucitu.

Ještě, že přišla ta SMSka od Kumara. A mail od pani Evy Cieslarové z Jedličkova ústavu: „Víte, že za 1. světové války, když byla založena Jedličkárna /1913/, děti z Jedle, které se narodily jako "mrzáci" pomáhali překonávat traumata vojáků, kteří v boji třeba přišli o nohy? V té Staré budově byl zřízen lazaret, a vojáci, kteří jinde v depresích páchali sebevraždy, protože se jim zhroutil smysl života, si mezi handicapovanými s ohromnou vitalitou a touhou dokázat, že uspějí v životě, nacházeli přátele a začleňovali se zpět do života...“

]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=220 Sat, 1 May 2010 21:45:17 +0200 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=219
Byl to Paul Polansky, kdo vmetl Čechům do tváře ostudné mlčení kolem koncentračního tábora v Letech u Písku už začátkem devadesátých let. On a Markus Pape – oba cizinci. Byl to Paul Polansky, kdo dal jako první mrtvým obětem z tábora v Letech u Písku jména. Tedy, první z gádžů - Romové si své mrtvé pamatují. Přešlo hodně let, než se ta jména objevila na hřbitovních tabulích v Mirově zásluhou Čeňka Růžičky. A dodnes (duben 2010) je centrálním monumentem na místě bývalého koncentráku prasečák.

Paul Polansky, ve spolupráci s Lubošem Zubákem a Markusem Pape, našel a vyslechl svědectví několika desítek Romů přeživších genocidu na českém území, a mnohdy také českýma rukama. S buldočí umanutostí vyhledával a nacházel informátory a dokumenty. Narazil přitom na informace a indicie o české vině za válečný úděl Romů a židů. Některé opravdu neuvěřitelné. Dal si však někdo z českých novinářů práci s hledáním pravdy a důkazů? Ne - až na ojedinělé pokusy o skandalizaci.

Paula Polanskeho jsem znal osobně. Byl jsem se synem Róbertem jeho vydavatel, a byl štamgastem v naší někdejší literární kavárně G plus G. Psal tam, hrál šachy, rozmlouval, pil kafe a whisky. Žil v Praze velice skromně. Nikdy nemluvil o svém životě, o svém soukromí. Byl to člověk kontroverzní, altruista a provokatér, odvážný, nezávislý, fabulátor, tajemný, talentovaný… CHLAP. Zmizel, jak přišel, aniž štěkl pes. Odešel do Kosova pomáhat Romům bolestně zasaženým tamějšími konflikty. Psát nepřestal, jak se mi podařilo vygooglit.

Proč o tom píšu po mnoha letech? Protože prasečák v Letech u Písku pořád stojí, protože Molotovovy koktejly létají do domů spících romských rodin, protože Natálce Kudríkové postupně lékaři ustřihávají prst za prstem, protože venku zuří kampaň před zbytečnými volbami, aniž by politici, kteří tolik žvaní o solidaritě, také solidaritu projevili… A také proto, že Paul Polansky zde žil a vytvořil dílo, které by nemělo být zapomenuto. Je totiž naším zrcadlem. Jedním z mnoha.


]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=219 Wed, 7 Apr 2010 04:00:00 +0200 http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=218 Alternatíva demokracie/plutokracie by mohla byť aj absolutistická monarchia, aj keď je tou blbou, je to lepšia alternativa, pretože za predpokladu, že suverén nie je bláznom (v zmysle deficitu), tak je viac spätý s národom a nemusí sa báť pozrieť za roh. Akú má demokracia odpoveď na vymieranie bieleho muža? Aké iné štátne zriadenie by túto tému obchádzalo?
Väčšina je plebs. Možno to neplati o židoch, ale o mojom a ostatných národoch Európy rozviklaných konzumom, to bohužiaľ platí. Nezávislosť súdnej moci, pluraritné mediá... možno som precitlivelý, ale rozhodne a dramaticky vnímam rozdiel medzi tým, čo je deklarované, a tým čo je realita. Aké máme mediá strážiace pluraritu? Zdá sa mi, že to bude určitými civilizačnými špecifikami, že sme nútení žiť v rozporoch, ale potom sa nemôžme čudovať, že si jedna tretina obyvateľov myslí, že si amíci zhodili dvojičky sami, alebo že holokaust nebol, a časť je zasa presvedčená, že Nemci robili zo židov mydlo (ono to bolo ešte nedávno v učebniciach ) a Arabi sú sexuálne frustrovaní chudáci.
Apropo: čitam práve Foucaultovu Psychológiu a duševné choroby a medzi rôznymi "chorobami" som našiel seba aj vrtkých, čo poznám :-)


Fedor: Som si istý, že nenávisť nie je program. Ani strach. Zdá sa však, že tieto dve emócie patria medzi nacionalistami (spolu s konšpiračnýmimi teóriami) k základnej výbave.
Iste, keď sa začítate do väčšiny učebníc klinickej psychológie, nájdete na sebe príznaky všeličoho. Aj na ľuďoch, ktorých poznáte. A keď sa začítate do čohokoľvek, napokon zistíte, že selektujete podľa vlastného nastavenia.


Matej: Už sa mi echom dostalo, že ste to hodili na blog. Prebehol som to, a reálie ste vynechali, čiže ďakujem. Len ostáva trochu smutný dojem, že by ste nemali o čom písať.


Fedor: Áno, Matej. Napriek tomu mám pocit, že ten text má nejaký zmysel.


Matej: Dali ste tomu priam akčnú formu... Javím sa nebezpečne a tá výzva na záver... no paráda. To, že sa cítim dezinterpretovaný sám sebou, je už môj problém.


Fedor: Akurát s tým, ako sa cítite, nemôžem nič spraviť.


Matej: Čital som populizmus (http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/nos.php?itemid=742) a najviac ma zaujalo to kritické myslenie, ako základná výbava pre demokraciu resp. nadkritická masa občanov s kritickým myslením. Bohužiaľ, 80% (veľmi slušný odhad) populácie na to nie sú vybavení, ale nevedia o tom. A títo retardi reagujú len na populizmus a svetlo. Výhľadovo to bude ešte horšie (vízia EU 2020), 40% ľudí má mať vysokú školu, ženy majú naplniť polovičné quoty v politike... ,no proste finiš Európa. Tieto fantazmagórie sú mimo mojej bohatej fantázie. Nemyslite, že tak ako sa veselo použiva maďarská karta, cigánska karta, tak sa používa nacistická karta? Nie je strach z nejakých nacistov tiež jedna zo sprisahaneckých teórií? Takéto a podobné blbosti mi mátajú hlavu.
14.3 (deň vzniku vojnovej Slovenskej republiky – pozn. Fedor): Prečo ste tam šli? Chápem zmysel protidemonštrácie, ale nie je mi jasné, či to bola demonštrácia proti 1.štátu alebo jeho režimu, alebo vojne, alebo len protidemonštrácia. Neznižuje sa intelektuál k populizmu a zovšeobecneniam, ak nazve fašistickým štát, štát, ktorý fašistický nebol?
A ešte by som rád vedel, či existuje nejaký scenár, ktorý by mohol Tiso reálne naplniť a vyhnúť sa poprave a kopaniu do svojej mrtvoly? Zovšeobecnenie je extrém a dáva legitimitu opačnému extrému.
Salute


Fedor: Fakt si nerobím ilúzie o tom, že schopnosť kritického diskurzu je všeobecne rozšírená. A nemyslím si tiež, že v časoch, keď o výsledkoch volieb rozhodujú kampane a marketing, politici odolajú lákadlu zneužívať lacnú muníciu.
A ďalej: Myslím si, že odpor proti nacizmu je motivovaný historickou skúsenosťou. Ide o empíriu, nie o konšpiračné teórie. Rómovia gádžov nikdy nehnali do koncentrákov a plynových komôr, napriklad.
Protidemonštrácia 14. marca bola reakciou na výzvu Pospolitosti. Jej meilová podoba bola jednoznačná. Podobne webová stránka Pospolitosti. To nie je o vajci a sliepke.
Vojnová Slovenská republika bola fašistickým štátom. Tiso sa mohol riadiť doktrínou svojho náboženstva, a nie ideológiou Ríše. Priestor na rezignáciu mal. On však bol loajálny až do konca.
Zovšeobecnenie je zovšeobecnenie. Celkom legitímne s ním operuje aj veda. Ide skôr o predmet a spôsob.


Matej: No škoda, že mi ten (v)tip nevyšiel. Bola by to krásna satisfakcia, ak by som mal pravdu. To pokušenie je pre politikov určite priveľké :-). No nasmejeme sa ešte dosť, veď sa zvolebnieva.
No určite je odpor k nacizmu motivovaný skúsenosťou, ale žiadni nacisti tu nie sú už hodne dlho (chlapci z Pospolitosi, SNS, Jobbik..., to predsa nacisti nie sú (minimálne formálne) a s nacistickou kartou sa hrá veselo. A nacistiská karta operuje okrem strachu ešte s lákavejším tromfom - vinou. Prečo by sa študent gymnázia, po prednáške o slovenskom štáte, mal cítiť vinný, alebo sa hanbiť? Čo má člověk, ktorý sa narodil o tri režimy a tri generácie neskôr, spoločné s utrpením ľudí, ktorí sú dávno mŕtvi? Načo je dobré vydupávanie si toľkej pozornosti? Humanistická odpoveď mi je jasná, ale ako vysvetliť motívy sionistického hnutia, ktoré s mŕtvymi nehanebne handluje? Ako je možné, ze jedna krivda je mŕtva (Benešove dekréty) ale iné viny mŕtve nikdy nebudu?
Ak bola vaša protidemonštrácia na základe meiloveho posolstva Pospolitosti (mierne povedané: pritiahnuté za vlasy), tak potom to bolo v poriadku, to nie je o vajci a sliepke. Ale taký Peter Getting (skvostné články o matici, slovenskom štáte, nacistických pohlavároch, Tisovi) je napríklad slušný fanatik, ani nepredstierajúci záujem o objektivitu. Nie sú ľudia ako on len Kotlebovými vajciami?
Tiso mal samozrejme priestor na rezignáciu, ale po jeho rezignácii by sa bolo bezpochyb dostalo k moci tzv. radikálne krídlo. Nezabúdajme ani na prezidentské a rezortné výnimky, zastavenie trasportov po svedectve Vrbu. Videli ste ten nemecký film o Terezíne? Pretože tak, ako to bolo, v tom filme to bolo podsúvané celému svetu. U Tisa nie je badateľný Judášov komplex, dobre známy z normalizácie (keď to nevezmem ja, tak tam bude väčšia sviňa), on proste robil, čo mohol a bral svoju úlohu veľmi zodpovedne až do konca.
Nájdite si v slovníku, čo je fašizmus, a prípadne si doplňte vzdelanie, ale 1.Slovenský štát fašistickým určite nebol. Chápem, že vám sú nuanse u prdele, ale história ukazuje svoje zúbky a nová generácia historikov už otvorene hovorí, že vznik štátu bol optimálnym riešenim. Komu by to prospelo? Bolo by to pekné, ak by Slováci povedali skupinove NIE! deportáciám, hlavne takto z odstupu sa to javí ako lákavá možnosť, ale okrem toho, že to nebolo možné, nebola na to ani vôľa. Nechcem jatriť zahojené rany slovensko-židovskeho spolužitia, ale ak 4% obyvatelstva, z ktorého tu väčšina bola max. 100 rokov (emancipacia-povolenie prístupu) vlastní 39% všetkého hospodárstva, tak sa 4% nemôžu čudovať, že po nich zvyšok krajiny zazerá (nehovoriac o loajalite židov voci Slovensku za Uhorska a tesne po ňom). Kresťanstvo bolo možno menej pokrytecké ako dnes (dnes je už pokrytecké otvorene), ale čakať od biednej masy ušľachtilé činy a ťažké morálne postoje... no naivné. Nechápte ma zle, ja si plne uvedomujem, že židia vďačia za svoju prosperitu aj tomu, že nemajú silné väzby na domáce obyvateľstvo a že to je podstatnou časťou skupinovej stratégie - nezazlievam... veď vám to pomohlo prežiť, ale potom sa predsa netvárme, akým príspevkom boli židia tu. Ono totižto ešte aj Štúrove knihy (Slovanstvo a svet budúcnosti) majú svoje (na dnešné pomery trestuhodné) antisemitské pasáže. Dostojevský detto. Šrobár detto. Naše spolužitie bezproblémové nebolo. Kvôli tomu sa mi páčil ten Imre Kertesz, že sa odmietal jednoducho zmieriť s tým, že je nevinný.
Rómovia gádžov nehnali to táborov, lebo na to nemali príležitosť - to pomalé vyciciavanie, obťažovanie a hanba sú snáď horšie. A najsmutnejšie je to, že tí ľudia majú potenciál byť produktivní, ale namiesto toho parazitujú.


Fedor: A prečo by sa mal nejaký študent po prednáške o slovenskom štáte hanbiť? O dejiny sa predsa zaujímame z iných dôvodov. Teda aspoň dúfam. To isté platí aj o tom oceáne krvi, ktorú ľudstvo prelialo v toku dejín.
Áno Matej, Tiso mal možnosť rezignovať. On však držal lajnu až do úplného konca. V súvislosti so štátom, ktorému bol prezidentom, sa fakt nechcem púšťať do diskusie o definíciách. Beriem však ako fakt, že to bol štát nedemokratický (jedna strana a jej gardy), lokajský (existoval vďaka Hitlerovej Ríši), nepriateľský k vlastným občanom (židom, Rómom, Maďarom, Čechom), zločinný (posielal ich do vyhnanstva alebo na smrť), smiešny (vyhlásil vojnu celému svetu, dokonca aj USA), zlodejský (arizácie) atakďalej.


Matej: Nemyslel som regulérnu prednášku z histórie...myslel som to tak, že keď sa do školy nasáčkuje nejaká mimovládka útočiaca na city. A čo si budeme nahovárať, neomarxistický liberál nemá na objektivite záujem.
Ale veď to, že Tiso držal lajnu až do samotného konca, mu práveže pridáva. Veď farizej rukami neláme. Nedemokratické boli v tej dobe skoro všetky štáty sveta (stav Európy pred vojnou: 2-3 demokracie, to počítam aj tú Benešovu probačnú), šesť monarchií, a zvyšok fašizoidné režimy + boľševici. Jedna strana bola štandardom široko ďaleko v tých časoch a formálne HSĽS absorbovala všetky legálne politické strany. Gardy tiež patrili k tej dobe.
Lokajský bol, a ani nič iné mu neostávalo. Hitler tvoril novú Európu na podobných princípoch, ako tvoril sieť inštitúcií v Nemecku. Navzájom v podozrení a súťažení a strachu pred autoritou o "jedno vyššie". Každopádne dal nám štátnosť, a to je podľa mňa ten bod, ktorý ten štát diskvalifikuje v očiach verejnosti, ale Hitler bol vtedy ako mesiáš.
Nepriaľeľský k vlastným občanom: no hej, ale protižidovské zákony (obmedzujúce disproporčné zastúpenie židov) boli zákonmi už z popudu Beranovej vlády ešte počas Československa (druha republika). Benešove dekrety sa s Maďarmi a Nemcami tiež nemaznali. Bol to narodný - stavovský štát, ktorý trval počas najbúrlivejšieho obdobia dejín.
Vyhlásiť vojnu USA bola dôslednosť :-)
Zlodejský - ešte raz: Ak 4% obyvateľstva (minority) vlastní 39% všetkeho. Ktorý mladý štát by odolal, ak by išlo o menšinu viac menej nepriateľskú voči štátnosti a nepohodlnú z hľadiska geopolitického.
Zločinný: keď sa Vrba ozval, deportácie sa zastavili.
Nechcem robiť advokáta režimu, ale faktom ostáva, že ničomu z toho sa nedalo zo slovenskej perspektívy zabrániť. Snahu Slovákov o nápravu ilustruje najväčší počet spravodlivých medzi národmi a povstanie, ktoré je spolu so štátnosťou (aj keď ju udelil Hitler) základom štátnosti dnešnej. Aj keď rozdeliť republiku nechcela väčšina v r. 1939, ani v 1992, dnes sa už aj spomedzi najväčších kritikov ozývajú zmierlivé hlasy, že predsa to dopadlo celkom dobre. 1. Slovenská republika jasne ukázala, že si dokážeme vládnuť aj sami ( v strašidelnom kontraste so stavom, keď tu "museli" byť prevážne českí úradníci). Teraz to bude znieť strašidelne, ale príde deň a výhľadovo už nebudete žiť (možno ani ja:-)) a 1. štátnosť kriminalizovaná nebude a uzná sa oficialne ako optimalne riešenie (z nudze cnosť).
Čítali ste niekedy niečo od ľudákov? Trebárs Sidorove pamäti (vyšli nedávno v UPN) alebo niečo od Ďuricu, Vnuka a spol.? Mne nerobí problém zaradiť v rámci plurality ich videnie udalostí do súvislosti s videním Kamenca, alebo zahraničnými autormi, alebo novými autormi (Lacko), dokonca aj bolševici maju zaujímavú prizmu (odhliadnúc od nečitateľného balastu).


Fedor: Neviem, či do škôl naskakujú nejaké mimovládky útočiace na city. Skôr by som povedal, že nie. Z vlastnej skúsenosti však viem, že si pozývajú jednotlivcov na prednášky a diskusie. Napríklad mňa. Viem tiež, že výuka moderných dejín nie je silnou stránkou slovenských škôl.
To, že Tiso ešte v posledných dňoch vojny poprial všetko najlepšie Hitlerovmu nástupcovi, mu nepridáva. Áno, v tom čase nebolo demokratických režimov priveľa. Medzivojnové Československo k nim patrilo. "Absorbovat" vsetky legálne politické strany, alebo ich zrusiť, je to isté. A vytvoriť k tomu polovojenské Gardy je už iba dotvorenie dizajnu totalitného státu.
Áno, Hitler bol pre mnohých Nemcov mesiáš. Pre tých ostatných mal po ruke napríklad gestapo. Áno, Slovákom dovolil štát. Tu niekde vidím zárodok kultúrneho genotypu, ktorý na Slovensku pretrváva. Asi by však bolo dobré pozrieť sa sociologickými očami na jeho nositeľov.
Protižidovské zákony si, Matej, prečítajte. Ja som ich čital. O tejto veci fakt nemá zmysel diskutovať. Ani o majetkových disproporciách. Alebo sa pustíme do citácií? Do uvádzania príkladov zákazu školskej dochádzky pre malé deti? Do zákazov výkonu povolania? O vysokom počte spravodlivých medzi národmi na Slovensku viem. Vydal som aj istemu pánovi Rónovi knihu (www.gplusg.cz), v ktorej vzdáva hold ľuďom, ktori mu umožnili prežiť. Viem, že ich bolo a je veľa, a hlboko sa pred nimi a ich pamiatkou skláňam.
Účelom Vrbovho reportu bolo zabrániť deportáciám maďarských židov. V roku 1944 to však, počas fašistického režimu, Madari zvládli za pár mesiacov. Deportácie na Slovensku boli tiež iba pozastavené, a to nie iba na základe Vrbovej iniciatívy.
Nemám k terajšej samostatnej Slovenskej republike negatívny vzťah. Akceptoval som rozpad Československa. Negatívny vzťah mám k Mečiarovi, Slotovi, Ficovi... ergo k časti slovenských politických elít. Škodia národu, o ktorom toľko rozprávajú. Túto emóciu by som však tiez nekvalifikoval ako nenávistnú. Napokon, v tomto asi naozaj nepatrím k nejakej minorite.
Čítal som, Matej, v živote všeličo, vrátane Goebblesových denníkov, Hitlerovho "Boja" a celej hory podobných textov. Vynechal som však Vnuka, Duricu, Kirschbauma. Nie som historik a knihy na čítanie si vyberám.


Matej: Tá teória o vzniku nejakého "kultúrneho genotypu" , ktorý pretrvává, ma zaujíma. Ako to ovplyvnilo vznik štátu z Hitlerovej vôle? Uniká mi súvislosť a rád by som sa dozvedel viac. Ja som prišiel s vlastnou teóriou chudoby zažratej do génov, vlastne vždy, keď o tom rozmýšľam komplexne (prečo so sebou nechávame zametať), tak sa mi rozsvietia v hlave slová stručnej charakteristiky jedného stredovekého cestovateľa, ktorý "slovacko" opisuje ako: MIZÉRIA PLEBS.
Masaryk sám sa vo svojich pamätiach (a rozhovoroch s Čapkom) ostýcha nazvať 1. ČSR ako demokraciu. Používa termíny s "obmedzením", "probačná"... etc. Úprimne si myslím, že 1. ČSR je glorifikovaná hlavne z nostalgie a tým, že ku židom bola skutočne šľachetná. Masaryk sa nikdy netajil sympatiami k sionizmu a ČSR bola 1. Krajina, kde sa dala vybrat narodnosť židovská.
Goebbelsove denniky od Irvinga? Pripadal vam ako duchovny otec revizionizmu?


Fedor: Teória memov má uplný počiatok v práci filozofa K. Poppera. Do vedy však pojem mem zaviedol Dawkins a do ucelenej teorie rozviedla Susan Blackmoorova. Obaja prírodovedci. Ide o akýsi kultúrny ekvivalent génu. Replikuje pamät, skusenosť, poznatky... Možno je to iba metafóra. Treba rozviesť?
Demokraciu asi netreba chápať ako stav. Je to proces a jeho atribúty sú od Aristotela neustále v pohybe. Aj demokracia s obmedzeniami, probačná... tá slovenská, indická... sú demokracie. O Masarykovi sa hovorí, že nebol nejaký milovnik židov. Vo chvili, kde však mal byť popravený nevinný žid obžalovaný z rituálnej vraždy, nedokázal mlčať. Bola to preňho vec princípu. Národ ho vtedy dosť opľul.
Dvojdielne Goebblesove denníky (zo začiatku 30-tych rokov) vyšli vlani v Našom vojsku.


Matej: Mal som na mysli ako konkrétne sa mohol vznik štátu z Hitlerovej vôle prejaviť degeneratívne na "kulturnom genofonde". Naznačili ste, že to má dosah aj na dnešné "elity" , prosim rozveďte. S tou teóriou som sa už stretol.
No Masaryk a prípad tej Anežky Hrůzovej, neviem či ho národ opľul, ale určite mu to pomohlo v kariére... možno aj viac ako obhajoba Chorvátov.
Ach tak, tieto denníky :-( Dúfal som, že ste čítali tie od Irvinga (bola to vlastne biografia) a že máte nejaký argument proti, pretože aj keď ho všade nálepkujú (mainstream ala Sme) ako fašistu, revizionistu etc, ale argumenty sú slabé a v náznakoch (ak náhodou - väčšinou sa ani neobťažujú - mám silný pocit, že tí naši novinári len prepisujú zahraničné články). A potom mi nejaký obézny tĺk v ponči v Artfóre povie, že oni takých autorov nemajú radi.
V Košiciach je jar, prajem pekný večer


Fedor: Projekt Tretej Ríše nespadol z neba. Náznaky vzniku tohoto typu mytológie a ideolgie sú z 19. st. V hlavách časti elít prežívajú. V niektorých ako inštrumentálna záležitost (cesta k profitu a k moci) a v niektorých ako stav mysle, videnie sveta, optika.
Za Masarykových čias nebol filosemitizmus cestou ku kariére. Napokon, on ani filosemita nebol. Možno práve toto je ten moment, ktorý odlišuje politika od štátnika. Štátnik dokáže kráčať aj proti väčšinovému názoru a dokáže ho dokonca artikulovať.
Včera som začal čítať Mosty z chudoby (Paine, DeVol, Smith) - vyšlo v Košiciach a vydanie iniciovala neziskovka, ktorá robí fakt dobrú robotu. Tá kniha ma asi bude baviť.
Dnes bola jar aj v Prahe, akurát som sedel príliš dlho u zubára.






]]> OBECNÁ TÉMATA http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=218 Fri, 26 Mar 2010 04:53:57 +0100