<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<rss version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog</title>
    <link>http://www.fedorgal.cz/blog/</link>
    <description>Fedor Gál Blog</description>
    <language>en-us</language>           
    <generator>Nucleus CMS v3.23</generator>
    <copyright>Fedor Gál</copyright>             
    <category>Weblog</category>
    <docs>http://backend.userland.com/rss</docs>
    <image>
      <url>http://www.fedorgal.cz/blog//nucleus/nucleus2.gif</url>
      <title>Blog</title>
      <link>http://www.fedorgal.cz/blog/</link>
    </image>
    <item>
 <title>Národ</title>
 <link>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=217</link>
<description><![CDATA[Jakou já mám cítit národní spolupatřičnost například s lidmi, kteří jsou militantní nacionalisté, když já nejsem? Jo, sdílíme jazyk, teritorium, historii a ledacos jiné. Anebo části z toho všeho ve své paměti, zkušenosti, mysli, srdci, duši… Každý po svém a každý jinak. Nicméně, dobrý český (slovenský...) hokejista, vědec, spisovatel… přispívá k „značce“, zvedá „bonitu“ národa, sebevědomí a hrdost jeho příslušníků. Tyto vlastnosti příslušníků národa přispívají také k jejich ochotě podřídit  individuální zájmy zájmům celku. Existuje celá plejáda symbolů, rituálů, legend a mýtů, které mají mobilizovat národ, utužovat jeho ochotu podřizovat se, odevzdávat se, obětovat se pro národ. Pro některé se věc národa stává svatou a osudovou věcí. Pro některé. Mnozí ovšem pod zástavou národních zájmů sledují velice osobní cíle. Pro další je národní příslušnost věcí okolností, někdy objektivních, jindy subjektivních.   <br />
<br />
Zde jsou fragmenty dialogu, který jsem několik měsíců vedl, prostřednictvím e-mailu, s anonymním slovenským národním socialistou (říkejme mu Matej, text jsem krátil a  publikuji jej bez jeho souhlasu): <br />
<br />
Matej: Nacionalizmus chápem ako NÁROD = KRV+ PODA. … Tak v prvom rade Vám chcem povedať, že mi nie je ľúto židovského utrpenia viac ako utrpenia niekoho iného, čiže ma poburuje Holocaust ako patent na utrpenie a isto uznáte, že sa nájdu ľudia, ktorý ho otvorene zneužívajú na politické ciele. Vy sám si musíte byť vedomý svojej identity, ktorá demonštruje jedno z najväčších klamstiev, ktorého sa Váš národ dopustil a totiž to, že židia nie sú rasa, ale len náboženská skupina. Ja som rasistom len do tej miery, že som hrdý na svoju rasu a verím, že medzi rasami existujú rozdiely, bohužiaľ ako biely muž nemôžem povedať (nie že by si to moje hrdlo pýtalo): "biela je lepšia" „biela je dobrá" „biela sila" etc. Čo je ďalšia z vecí, ktoré vo mne len posilujú pocit ohrozenia. Ja nepatrím k priaznivcom konšpiračných teórií (veď dobre vieme, že poverčivosť zabíja :-)), ale uzákoniť počet obetí na 6 000 000 je do neba volajúca drzosť už s ohľadom na to, že celé endlosung bol extra prísne tajný projekt a Nemci zahladili stopy (a že vedeli byť dôkladní, Germáni jedni árijskí) plus existujú jasné kontraverzie ohľadom Osvienčimu (4,5 miliona zmenených na 1,5.. Rusmi zrekonštruované plynové komory a podobne). Ak poviem, že v Dachau boli plynové komory, tak sa mýlim, ale neporušujem zákon (a veľa ľudí mi zatlieska, ak to vhodne zaobalím). Ale ak poviem, že židovských obetí bolo menej, alebo že plánované vyvražďovanie usmrtilo menej ľudí ako choroby, tak to má nábeh na basu. Chápete, čo tým myslím? Dokážete sa odosobniť od Vašich rodičov? Čo je to za spolocnosť, stavaná na takto krehkých pilieroch?<br />
<br />
Fedor: Niet pochýb,že moji aj Vaši predkovia boli Slováci. Akurát tých mojich takmer úplne vyvraždili. V Sachsenhausene, v Osvienčime, v Terezíne, v Soribore, v Treblinke... aby som vymenoval aspoň tie miesta, o ktorých viem, že tam umierali. <br />
<br />
Matej: Naozaj ste presvedčený, že hlavnou motiváciou v procese ich likvidácie bola pudová nenávisť založená na rase? Nik nie je bez viny a žiadna akcia neostane bez reakcie - odpustite prosím clišé, ale asi tak jednoduché to nebude. Rád by som sa vyhol trápnemu antisemitizmu, ale sám dobre viete, koľko židov bolo pred vojnou na Slovensku a koľko toho vlastnili (4% obyvateľov, 39% hospodarstva). Je mi jasné, že pre vás to je indikátor šikovnosti, ale pre mňa ako Slováka je to indikátor vykorisťovania... Nič z toho nedokáže ospravedlniť násilie, ale vedzte, že konečné riešenie sa začalo v roku 1942, keď bola na stole požiadavka bezpodmienečnej kapitulácie a že nemecký zámer dať vám domovinu na Madagaskare bol dosť štedrý.<br />
<br />
Fedor: Neviem, Matej, ako bol rozdelený majetok na Slovensku pred vojnou. Viem však celkom isto , že zabiť suseda kvôli majetku je lúpežná vražda. Moja mama, keď sa vrátila z Terezína, našla prázdny byt. Jej sestra, ktorá prežila Osvienčim, šla poprosiť susedov, či by nevrátili aspoň posteľ. Čiže skôr ako pudová nenávisť -  hamižnosť. A to už ani nehovorím o tom, že považovali Slovensko za svoju domovinu až do chvíle, keď boli susedmi a oficiálnou politikou vyvedení z omylu. Dnes vyvádzame z omylu 11% spoluobčanov maďarskej národnosti. <br />
<br />
Matej: Zaujímavé, že máte starosť o Maďarov, pretože po Poliakoch a Rakúšanoch ich pokladám za najväčších antisemitov. A pripadá mi to ako marginálny problém v porovnaní s tým, že Európa stratila zaslúžené veľmocenské postavenie po prehratej vojne, naša homogenita je narušovaná prisťahovalcami a kultúra ustupuje civilizácii bez boja a denne. To trápi mňa a určite nielen mňa a nejaké mutli-kulti oblbováky nezožerie každý...<br />
<br />
Fedor: Ale no, odosobňujem sa, kam až to ide. Antisemitizmus sa berie v ľudských srdciach, dušiach a mysliach z mnohých zdrojov – z mýtov o židovskej vine za smrť Kristovu, z nepriateľstva ku každej inakosti, z pudovej závisti, z toho, že ublížiť slabému je „ľahšie“, ako sa postaviť silnému, z princípu a potreby „obetného baránka“ atakďalej. V Indii či na Srí Lanke som antisemitizmus nepostrehol. Majú tam však iných“ inakších“, na ktorých si vylievajú svoje pudy, hrabivosť a podobne. A všade som však stretával ľudí, s ktorými by som sa vedel priateliť okamžite (čo sa aj často stávalo a stáva), a takých, ktorí by mi zakrútili krkom. Zväčša skôr v ilúzii o obsahu mojej peňaženky, ako z nechuti k môjmu nosu.<br />
<br />
Čo sa týka Maďarov na Slovensku, spomenul som ich preto, že na Slovensku sú veľkou menšinou, na rozdiel od Poliakov a Rakúšanov. A znepokojuje ma, ako sa s touto kartou politické elity zahrávajú. Pripúšťam tiež, že ma viac zaujímajú problémy „tu a teraz“, ako problémy kdesi mimo môjho dosahu. Na veľmocenské postavenie Európy mám vskutku malý vplyv a osobne si myslím, že ho máme také, aké si zaslúžime. Akurát neviem o tom, že sme prehrali vojnu a sila kultúry sa meria jej schopnosťou  prežiť  konfrontáciu s inou kultúrou. A teraz hovorím o konfrontácii kultúr, ktorá naozaj nemá nič spoločné s kanónmi. <br />
<br />
Matej: To nariekanie nad holocaustom - óóó koľko kafkov, einsteinov a freudov vyletelo komínom...(ajhľa človek). Jednoznačne mi príde horšou stratou výkvet wermachtu na siegfridovej línii alebo v pláňach pod Kaukazom, alebo letci RAF, alebo ruskí tankisti, alebo srbskí partizáni, alebo tých 800 000 dobrovoľníkov SS, ktorí spĺňali ukrutne tvrdé špecifiká  pre svetový genofond - než banda haličských židov, ktorí chtiac nechtiac na základe zomknutosti a mimoriadne úspešnej stratégie nepriamo ohrozujú každý štát s ambíciou byť národný… Je mi ľúto, čo sa stalo židom, ale mohli si za to sami (politika sa nemaznala s masami ani po r. 1989).  Ako povedal doktor Goebbels, ak by mali trochu rozumu, tak budú ticho ako voš pod chrastou. Historicky fakt, ktorý to potvrdzuje, je to, že s endlosungom sa začalo až po vyhlásení spojencov, že nebudú akceptovať inú ako bezpodmienečnú kapituláciu. Proste židia mi pripadajú ako Nemci - presvedčení o vlastnej výnimočnosti, a keď sú pri kormidle, tak to preháňajú.<br />
<br />
Fedor: Zvláštne, Matej, toto je v posledných dňoch už druhýkrát, čo som narazil na medze dialógu. Po prvýkrát to bolo, keď som vycúval z nekonečnej diskusie o kauze istého ..... Je to príbeh sociálneho deprivanta, zvádzajúceho boj o vlastnú integritu spôsobom, ktorý ničí všetko naokolo. V takýchto prípadoch je fakt asi najlepšie vyliezť z ringu. Súčasne by však človek mal ostať obozretný a pripravený na to, že mávanie päsťami v limitovanom priestore prázdneho ringu sociálnych deprivantov nebaví.  <br />
<br />
Matej: Chápem. Akurát večer som rozmýšľal, že aké pohodlné je označiť oponenta/partnera za úchyla, dementa... Proste pri nedorozumení sa ako prvé riešenie ponúka sociálna deprivácia, prípadne demencia či iný duševný defekt. Všetci denne bojujú o svoju integritu, a nie je to jednoduché. Raz je vzorne osedlaná a inokedy tečie medzi prstami…Uvidím o 20 - 30 rokov, ako dopadnem, každopádne hľadanie nemôže uškodiť. <br />
<br />
Fedor: Otázka znie, čo som Vám mal na tie posledné tvrdenia odpísať. ... Aby ste nevážil smrť nejakého potenciálneho Einsteina, Kafku, Freuda… alebo Gálovej starej mamy, ako čosi menej hodnotné vedľa smrti elitného vojaka zbraní SS? Aby ste pochopil, že póza veľmi rozhnevaného mladého muža je iba zrkadlom Vašej duše? <br />
<br />
Matej: Viete, po všetkej tej humanite, zákaze slobodného bádania – spochybňovania – reflektovania holocaustu, ostrakizovania nacionalizmu, politickej korektnosti, práva pre deviantov rôzneho druhu, zákaze DS (Dělnícka strana – pozn. Fedor) etc etc. Ja som len výsledok doby - citlivy a s kritickým myslením. :-). Možno som zbabelec a pravdepodobne budem aj emocionálny impotent, keď ma nedojíma Natálka (dieťa spálené po útoku českých neonacistov vo Vítkove v Čechách – pozn. Fedor) so znetvorenou ručičkou, ani Vaša babka, ale tento ťažký kríž si ponesiem sám.<br />
<br />
Fedor: Pomôcť jednému konkrétnemu človeku je dosť. Každopádne viac, ako si vytknúť za cieľ pomôcť rovno celému národu. ... Holocaust bol, je a bude reflektovaný z rozmanitých hľadísk. Argumentov pre toto tvrdenie sú fakt tony… nacionalizmus na Slovensku nie je ostrakizovaný, ale je to súčasť politiky, dokonca vládnej… DS v Čechách ide pod mierne zmeneným názvom, ale v rovnakom zložení a s rovnakým programom, do volieb. Áno, vadia mi. Demokracia je lepšia ako jej opak. Dialóg je fajn, ale má limity. Práve sme na ne narazili.<br />
<br />
Matej: Pomáhať jednému konkrétnemu chudákovi/mrzákovi je charita/almužna. Ak sa  národ pozbiera, tak bude charita zbytočná. Ako povedal klasik: "ja neprosím o almužnu, ja vravím, nemecký národ pomôž si sám a očakávam od každého Nemca ktorému nechýba slušnosť, že už pochoduje s nami". Vždy ma dokáže rozosmiať spravodlivý hnev Františka Šebeja (Fedorov kamarát, redaktor týždenníka .týždeň - pozn. Fedor), že predsa aj on je tiež národ. To, že je SNS vo vláde ešte neznamená, že sa za národ bije (ale to ste ani nemysleli vážne... absurdná myšlienka, že SNS sa stará o niečo iné ako o seba a svoje korýtka).<br />
<br />
Rozdiel medzi diktatúrou jednej strany a diktatúrou 2, 3, 4, 5, 6... strán ilustruje vysoká volebná účasť. Už Platón označil demokraciu za najlepšiu z najhorších možných vlád a to ešte tá naša (a nielen tá naša) ma svoje plutokratické špecifiká. Parlamentarizmus nedokáže efektívne reagovať na problémy, ktoré presahujú jedno -  dve volebné obdobia (pretože strana je tiež podnikom). Nemal by som problém, ak by to bola demokracia priama, ale toto je fakt len nevlastná sesternica. Absolutistický monarcha mal väčšie cítenie pre potreby ľudu ako nízki ľudia trasúci sa o stoličku.  Áno, DS je už DSSS. Takže k čomu bolo dobré najať prominentného právnika a zorganizovať proces, keď výsledok akurát zviditeľnil stranu? Prečo nemohol David Duke (inak ľudia ako on sa čoskoro dostanú ku kormidlu by my humble opinion) uskutočniť prednášku? Tá kniha je nudná, ale závadná a podnecujúca k bla bla bla určite nie (400 strán kydania na židov od biblie po súčasnosť na americký spôsob)...  A k čomu bol dobrý ten zákon o holocauste, keď sa ešte nepoužil? Bič na nacistov? Akých? Akurát to dráždi sloboduľúbiacich ľudí, ako som ja. Ani som poriadne nevedel, čo je revizionizmus, kým ten zákon nebol a teraz mam načítané všetko, čo sa mi dostane pod ruku. Dobre samozrejme, že väčšina z tých vecí sú zhovadilé blbosti, ale niektoré sú žiaľ fakty: denacifikačné (aj norimberský) procesy obsahovali film z Dachau o plynových komorách. Dnes všetci vedia, že tam nikdy nič také nebolo, ale tri milióny Nemcov bolo denacifikovaných aj na základe toho filmu, ktorý bol americký podvrh s odhrabanými mŕtvolami. A existuje veľa podobných vecí, ktoré si zaslúžia AJ VZHĽADOM NA OBETE vysvetlenie, akurát, že sa na túto tému ani nediskutuje a človek s pochybnosťami je hneď ostrakizovaný. Ako môže byť "oficiálne" stanovisko, že ktokoľvek má pochybnosti a pátra po pravde je neonacista a nediskutuje sa s ním, keď nejasností je HLAVNE vďaka nánosom vojnovej propagandy dosť. Veď predsa dobre viete, že zaznávané myšlienky sa vracajú stále silnejšie (nespočet príkladov v dejinách).<br />
<br />
S kožou na trh vyjdem, keď budem mať aj čo získať, okrem ničnehovoriaceho hrdinstva... dajme tomu, keď sa mi podarí napchať národný socializmus (to najlepšie z neho ... a že mal dobré stránky, ostáva pravdou) a osobné slobody do jednej formičky :-) <br />
<br />
Fedor: Tá jedna chudinka/mrzáčik mala  dva roky, keď jej hodili neonacisti zápalnú fľašu na postielku. Nie len Šebej je národ, ale aj ľudia, ktorí nezdieľaju Váš názor, Matej. Chcete ich z naroda škrtnúť? Ako? Zhodneme sa v tom, že SNS sa za národ nebije. Podľa mňa národu škodí. Škodí národu aj každý vedec, športovec, umelec… ktorý nezdieľa Vaše hodnoty? Je ich naozaj veľa. Čo s nimi? <br />
<br />
Áno, Platón povedal… Čo považujete za alternatívu demokracie? Absolutistickú monarchiu? Ktorú v dnešnom svete? Možno existuje čosi ako aktívne sociálne učenie, ktoré je v demokracii realizovateľné (striedanie mocenských elít, kontrola moci pluralitnými médiami a verejnou mienkou, nezavislosť exekutívnej, zákonodarnej a súdnej moci), ale nechcel som sa púšťať do poučovania. <br />
<br />
Áno, namiesto DS mame DSSS. Nemyslel som si, že jeden zákaz zmení ľudí. Ide o permanentný konflikt, a je dobré, pokiaľ je. <br />
<br />
Človek s pochybnosťami by fakt nemal byť ostrakizovaný. Médiá sú však zvláštna káva. Za vlády jednej strany a jednej pravdy bola ostrakizácia ľudí s pochybnosťami normou. V demokratických pomeroch vstupujú do hry záujmy. Aj záujmy nekalé. ... Určite však dávam prednosť druhému pred prvým.  <br />
<br />
Na tento e-mail už odpověď od Mateje nepřišla. <br />
<br />
Po dialogu s Matejem a místo závěru:<br />
Docela bych uvítal, kdyby moudří byli také stateční, silní, připraveni ke konfrontaci v občanském vzepětí. Protože svěřit bezpečí svých rodin, svůj majetek, svá práva a svobody jenom do rukou státu je nezodpovědné a zbabělé. Nemluvě o tom, že národní socialisté jsou nepřáteli demokratického státu a současně jeho občany s politickou agendou a participací. Jejich snem je Vůdce a Řád. Jeden pro všechny.<br />
<br />
]]></description>
 <category>OBECNÁ TÉMATA</category>
<comments>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=217</comments>
 <pubDate>Sat, 6 Mar 2010 06:00:00 +0100</pubDate>
</item><item>
 <title>Prvá ponovembrová generácia?</title>
 <link>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=216</link>
<description><![CDATA[Keď písal, napríklad, Julius Evola svoje základné filozofické práce netušil, že sa stane ideológom a ikonou italského fašizmu, iba ho štvalo to, čo nazýval krízou západnej civilizácie a konštruoval vlastnú víziu jej riešenia. Artur Gobineau tiež netušil, že vstúpi do dejín ako  dodávateľ munície do zbraní národných socialistov. Tiež ho iba trápila kríza západnej civilizácie a našiel riešenie v rase Árijcov a patričnej mytológii. Zdá sa mi, že aj dnes je slovo „kríza“ skloňované pričasto. <br />
A teraz čítajte:<br />
<br />
<div style="text-align: center"></div>Memorandum prvej ponovembrovej generácie slovenskej mládeže<br />
<br />
My, prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže, prijímame dnes, teda 25. 08. 2009 pred tvárami verejnosti v Nových Zámkoch z príležitosti blížiaceho sa dvadsiateho výročia tzv. „Nežnej revolúcie“ zo 17. novembra 1989, týchto symbolických 17 bodov memoranda, v ktorých chceme vyjadriť naše svetonázorové uchopenie  života našich dní: <br />
<br />
1) ...17. november 1989 nepovažujeme za bod výraznejšej zmeny fundamentu celej spoločnosti. Z nášho pohľadu sa hodnoty slovenskej spoločnosti týmto tak oslavovaným „demokratickým prevratom“ vôbec nezmenili, naopak, myslíme si, že v období privatizácie začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa len zákonne legitimizovala „krádež na národe a slušnom človeku“, ktorá tu prebieha kontinuálne od roku 1948 v rôznych formách celých šesťdesiat rokov a má za následok, že naši dedovia a otcovia, ktorí budovali našu krajinu z ničoho, nemajú dnes prostriedky na to, aby mohli viesť dôstojný život. <br />
2) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže preto nevníma ani po dvadsiatich rokoch zmenu v spoločenskej štruktúre a v ekonomickom postavení obyčajných <br />
slovenských rodín, ktorú našim otcom sľubovali spoločensko-politické elity ponovembrových dní. Tieto sľuby neboli ani reálne, pretože už počas komunistického <br />
režimu došlo k novému prerozdeleniu majetku a spoločenských zdrojov medzi vedúce osoby Komunistickej strany Československa a na obyčajné rodiny sa ako vždy <br />
zabudlo… <br />
3) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže na vlastnej koži pociťuje, že ani dvadsať rokov po tom tak oslavovanom „demokratickom prevrate“ nedošlo k prekonaniu ľuďom do podvedomia celých štyridsať rokov vštepovaných jednostranných boľševických mýtov o pre nás zásadných spoločenských témach historického vedomia, ako je tzv. „Slovenské národné povstanie“ či Slovenský štát zo 14. marca 1939, kde šírenie týchto subjektívnych pseudovedeckých stereotypov predstavuje dnes svojím pôsobením napríklad Nadácia Milana Šimečku či Inštitút pre verejné otázky… <br />
4) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže nevidí ani po dvadsiatich rokoch výraznú ideovú, morálnu či personálnu zmenu v obsadení, vedení a konaní politických <br />
inštitúcií, pretože tieto neboli bezprostredne po revolúcii dekomunizované a dodnes na najvyšších politických priečkach pôsobia a národu sa do tváre vysmievajú bývalí komunisti so straníckou knižkou. <br />
5) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže sa obáva opätovného návratu cenzúry, ktorá sa tentokrát potajme zavádza, temer ako v orwellovskom newspeaku, <br />
pod novým pojmom tzv. „politickej korektnosti“. To, čo dnes nemožno povedať nahlas, nemožno povedať preto, že je to „politicky nekorektné“... <br />
...<br />
  .......<br />
atakďalej<br />
….<br />
  …….<br />
12) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže sa odmieta začleniť do sféry vplyvu Spojených štátov amerických a Izraela, a preto podporujeme okamžité vystúpenie <br />
z vojenského spolku vrahov a okupantov, teda zo spolku Severo-atlantickej aliancie NATO, a v intenciách tejto vôle stojíme na strane našich českých bratov v ich oprávnenom boji proti postaveniu amerického protiraketového radaru na suverénnom území českých zemí v Brdech. <br />
13) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže odmieta novú vlnu neokolonializmu reprezentovanú globalizačnými procesmi a nesúhlasí s krvilačným vojnovým ťažením kapitalizmu reprezentovaným napríklad genocídou páchanou Izraelom na palestínskom národe…. <br />
14) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže cíti potrebu pravým menom pomenovať cigánsku populačnú explóziu na Slovensku a miesto zápasenia o slovíčka, či <br />
Cigán je Róm a či Róm je Cigán, požadujeme v záujme našich detí hľadanie reálneho riešenia neprispôsobivosti a asociálnosti, ku ktorým tisíce rómskych matiek vedú svoje <br />
deti svojou nevýchovou. Zároveň sa však ako Nerómovia odmietame nechávať diskriminovať tým, že donekonečna budeme prispievať zo svojich peňazí na opatrenia <br />
pre zvýhodňovanie jedného etnika, ktoré už šesťdesiat rokov neprinášajú žiaden akceptovateľný výsledok…  <br />
15) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže konečne potom, ako sa vysporiada s popísanými sociálnymi, politickými a ekonomickými absurditami najvyššieho rangu <br />
všeobecného idiotizmu, potom sa s vervou pustíme do zachraňovania prírody a životného prostredia, …. <br />
16) Ako prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže by sme sa radi dožili takého Spoločensko – ekonomicko - ekologického stavu, ktorý by nám a našim deťom umožňoval <br />
dôstojný život tu, v krajine, ktorú milujeme, ktorú neopustíme, a ktorej sa nemienime <br />
nikdy vzdať! <br />
17) Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže si uvedomuje, že prichádza čas, kedy mlčanie sa stáva zradou a cez vyššie uvedené body preto nahlas rozpoznávame, že dnes tu stojíme nie PO nežnej revolúcii, ale PRED SKUTOČNOU revolúciou! – Po dvadsiatich rokoch nič nerobenia je na čase sa hýbať vpred! <br />
<br />
Prameň: http://www.zvedavec.org/prispevky/2009/08/3282-memorandum-prvej-ponovembrovej-generacie-slovenskej-mladeze.htm<br />
……<br />
<br />
Nemal som v úmysle tvrdiť, že máme do činenia rovno s historickou paralelou na obdobie nacizmu a fašizmu, je ale dobre vedieť, že ak sa chceme vyhnúť dôsledkom, musíme byť schopní rozpoznať príčiny v zárodkoch.<br />
<br />
<br />
]]></description>
 <category>OBECNÁ TÉMATA</category>
<comments>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=216</comments>
 <pubDate>Sat, 13 Feb 2010 20:28:23 +0100</pubDate>
</item><item>
 <title>Před několika dny jsem dostal pozvánku na konferenci</title>
 <link>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=215</link>
<description><![CDATA[„Zločiny komunistických režimů", rovnou do budovy Úřadu vlády České republiky. Byl jsem požádán o příspěvek, který by se inspiroval otázkami: „Můžeme srovnávat zločiny spáchané oběma diktaturami 20. století? Jaké jsou mezi nimi podobnosti, jaké rozdíly? Co věděly západní demokracie o rozsahu porušování lidských práv v komunistickém bloku? Nacistické zločiny byly zdokumentovány a důsledně trestně stíhány. Měli bychom se pokusit dosáhnout téhož pro zločiny komunistické, a jak? „<br />
<br />
Zareagoval jsem spontánně a odmítavě.  Částečně proto, že se poslední léta vyhýbám příliš okázalým veřejným akcím (jsem skeptický k jejich dopadům), částečně proto, že se už mnoho let vyhýbám budovám, kde se dělá vysoká politika (vím, že to není normální, ale trpím zvláštní alergií z těch prostorů). Nicméně, za pár dnů na mě dolehly výčitky svědomí, že jsem nevyužil příležitost říct si své. Vždyť mentální komunisté a nacisté defilují v médiích v přímém přenosu téměř denně. Anebo jak mám vnímat sociální demokraty, kteří spolupracují s komunisty jako s legitimním partnerem? Jak mám vnímat politiky, kteří na protiromských vyhlášeních budují své kariéry? <br />
<br />
Nacizmus a komunizmus spojovalo to, že obě ideologie byly zločinné, obě měly na svědomí miliony promarněných životů, obě těžily ze strachu a omezovaní práv a svobod lidí. Co na tom, že jedni apelovaly na národně – socialistickou utopii a druzí na proletářský internacionalizmus a třídní boj? Bez psychopatických vůdců, ochotných přisluhovačů, nájemných zabijáků, masivní a lživé kampaně, bez servilních medií, bez korupčních intelektuálů a bez takzvané (hlavně však ustrašené a zbabělé) mlčící většiny by ničeho nedosáhly. <br />
<br />
Otázky, které jsou na pořadu dne však nejsou primárně akademické. Znějí: kde je kritická hranice, za kterou se už demokracie nedokáže bránit společenským deviacím?  A jak tomuto ohrožení čelit? Začít bychom asi měli tím, že se podíváme malé Natálce, spálené neonacistickými žháři, do tváře. Poté bychom se měli podívat velice pozorně do tváří lidem, jako je Jiří Paroubek, David Rath, Jiří Čuněk a podobní. A připomenout si jejich památné projevy, sliby, gesta a konkrétní skutky. Poté by se patřilo rozhlédnout se kolem a zvážit osobní angažmá – například v komunální politice, v neziskovém sektoru… kdekoliv. A také, samozřejmě, podpořit těch pár akademiků a politiků, kteří usilují o shromážďování, archivaci, analýzy dat o napáchaných zločinech.<br />
<br />
<br />
<br />
]]></description>
 <category>OBECNÁ TÉMATA</category>
<comments>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=215</comments>
 <pubDate>Sat, 13 Feb 2010 20:13:43 +0100</pubDate>
</item><item>
 <title>P.F. 2010</title>
 <link>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=214</link>
<description><![CDATA[Kdo jsem já? Která cesta je správná? Jak se pozná pravda? Opat Lin–Ťi při svých ranních rozhovorech ve svém klášteře na břehu řeky Chu–tchuo tato témata osvětlil svým věrným mnichům opravdu polopatě. Zde je má parafráze:<br />
<br />
Já jsem ten, kdo dnes ráno vstal z postele a když dostal hlad, jedl. Poté si uvařil kafé a při cigaretce proběhl na internetu došlou poštu a několik zpravodajských linků. Pak jsem vlezl do vany, oblíkl se, nastartoval auto a vyrazil za prací. Atakdále až do tmy, kdy jsem se uvelebil v křesle s knihou v ruce. Asi po hodině se mi zachtělo spát, vlezl jsem do postele a usnul.   <br />
<br />
Jo, ale jak se pozná jestli jsem kráčel správnou cestou? No, pozná se to tak, že když jsem jedl, fakt jsem jedl a ne jenom cpal do sebe kalorie a vitaminy. A když jsem cokoliv dělal, opravdu jsem dělal právě tohle, plně koncentrován. Atakdále, atakpodobně až do chvíle, kdy jsem usnul. To jsem pak opravdu spal a má mysl nebyla zaneřáděna blbostmi. <br />
<br />
A jakpak je to s pravdou? Například pravdou o tom, že já jsem opravdu tenhle tu a cesta, po které kráčím od rána do večera včera, dnes a zítra, je opravdu správná? Mistr Lin–Ťi tuto otázku neměl rád. Byl přesvědčen, že jedna jediná pravda neexistuje, a že je to tak dobře. Důležité je zdržet se soudů a vyhýbat se svárům. <br />
<br />
„Anebo zkuste na to jít i jinak! Protože kdoví, zda je moje rada k něčemu dobrá. Svět je totiž mnohem složitější – řekl nakonec opat, ve svém klášteře na břehu řeky Chu–tchuo.“ Alespoň tak to zaznamenal jeho oddaný žák Šu–La–Ce (Malvern 2005). Když jsem tu útlou knížečku na nový rok dočetl, zdálo se mi, že letos jsem dostal z hlubin devátého století moc hezké peefko.<br />
<br />
]]></description>
 <category>OBECNÁ TÉMATA</category>
<comments>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=214</comments>
 <pubDate>Sun, 3 Jan 2010 17:28:55 +0100</pubDate>
</item><item>
 <title>Lidská zhovadilost a její ochotní přisluhovači</title>
 <link>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=213</link>
<description><![CDATA[Představuji si zcela konkrétní novinářku (novináře) jak ráno vstává, po včerejší hospodské diskusi, a usedá k počítači.Podívá se na své oblíbené stránky a vybírá si témata. Podle svého politického vyznání, podle tiskoviny, ve které právě pracuje, podle momentální situace na trhu s informacemi. Podobně zástupy dalších. Někteří zajdou na nějakou tiskovku, pojí, popijí, položí otázku někomu významnějšímu. Ti šťastnější se probudí někde v atraktivní cizině a činí totéž. <br />
<br />
Anna Bikont pracuje v Gazetě Wyborczej. Koupil jsem si její knihu (My z Jedwabneho. H&H, Praha 2008) z čirého návyku. Kupuji literaturu, která se týká holocaustu dlouhodobě a obsesivně. Jen někdy však dokážu takovou knihu dočíst. Tato mě ovšem vtáhla přístupem, metodou, osobním nasazením. Od konce léta 2000, po více než tři roky, rekonstruovala Anna Bikont události v Jedwabnem z července 1941. Paralelně si psala deníkové záznamy o své práci v archivech, o shánění svědků, o svých rozhovorech s lidmi, o svých pocitech a všedním životě. Napsala fascinující svědectví – konkrétní a současně nadčasové. <br />
<br />
10. července 1941 nahnali občané z Jedwabneho a okolí své židovské sousedy do stodoly, polili ji benzinem a zapálili. Ty, kteří se pokoušeli utéct nebo ukrýt, znásilňovali, zabíjeli noži a sekyrami… od batolat po starce a stařeny. „Zrno nenávisti“, vzpomíná jeden z přeživších, „padlo na dobře zúrodněnou zemi, kterou po dlouhá léta patřičně obdělávalo duchovenstvo“ („K Tvým oltářům prosbu skládáme / kéž bys Polsko Židů ráčil zbavit, Pane.“). „A jejich záměry ještě více zesílila touha ukořistit židovské majetky a židovské bohatství“ (str. 9). Po pogromu následuje rabování. Ze širokého okolí se sjíždějí povozy sedláků k židovským domům a nakládají vše.<br />
<br />
Souběžně s rekonstrukcí událostí v roce 1941 si dělá Anna Bikont deník o své cestě za tématem. Uvádí spoustu příkladů budování mýtů o dobrých Polácích a zlých Židech. O vrazích, co se „jenom“ mstili za strádání, které jim způsobili Židé. Píše také o Polácích, kteří obětem pomáhali a pokud přežili, i šedesát let po válce trpí strachem přiznat lidskost. Nenávist je stále živá a argumentuje  pokusy pošpinit dobré jméno Polska. Záškodníky jsou opět Židé a cizáci. Jedna z mnoha citací z dopisů, které přišly autorce od, jak jinak, anonymů: „Paní Bikont, Židovko posedlá zuřivým antipolonizmem, vbrzku se setkáme. Už je pro vás určený kamikadze“. Aktuální průzkumy říkají, že třetina Poláků si myslí, že jim Němci pomohli zbavit se židovského problému (str. 274 – 5). <br />
<br />
Nedělejme si iluze, že „nejsme jako oni“ a buďme připraveni čelit té třetině potenciálních zločinců tváří v tvář. Budeme však čelit jenom jim, anebo také novinářům, kteří ráno vstávají, po včerejší hospodské diskusi, a usedají k počítači? Bože, jak rádi oni žvaní o americkém imperializmu, o nenažraném kapitálu a kapitalizmu, o židovském lobby v mezinárodní politice a podobně. A přitom to naše domácí Jedwabne jim dřímá rovnou pod okny. Vidím to tak, že čelit budeme oběma. Těm prvním fyzickým a těm druhým intelektuálním nasazením. Rámcovou představu o lidské zhovadilosti a její ochotných přisluhovačích si dělám z veřejného e-diskurzu k textům novinářů, kteří k bujení lidské zhovadilosti rozhodně nepřispívají. Například takových, jako je Anna Bikont. Několik podobných se najde také u nás.<br />
<br />
]]></description>
 <category>OBECNÁ TÉMATA</category>
<comments>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=213</comments>
 <pubDate>Wed, 16 Dec 2009 06:00:00 +0100</pubDate>
</item><item>
 <title>Kde som doma?</title>
 <link>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=212</link>
<description><![CDATA[Laco Szigeti, skvelý človek, slovenský Maďar z Dunajskej Stredy, vydavateľ, povedal:  „Za komunizmu som si myslel, že sa na Slovensku necítim doma preto,  že je komunizmus, dnes viem, že to je preto, že nás tu nechcú.“ Ako slovenský Žid to cítim podobne. Ako to asi cítia slovenskí Rómovia? A tí, čo si nepriali rozpad Československa? V tej krajinke žije hŕstka ľudí a ešte aj tí si to komplikujú, kam až to ide. Čo potom čakať od „veľkého sveta“? <br />
<br />
Aby nedošlo k omylu: viem, že tých, čo na Slovensku nechcú Maďarov, Židov, Rómov,  kozmopolitov... je menšina. Je to však menšina nenávistná, agresívna a potenciálne násilnícka. Konfrontácia s týmito ľuďmi predpokladá plné nasadenie, konflikt, boj. Stojí to za to, keď nejde o život? A keď už pôjde o život, nezachová sa takzvaná mlčiaca väčšina podobne, ako počas vojnovej Slovenskej republiky, či potom počas komunizmu?<br />
<br />
Veľakrát som o veciach vlasti a domova premýšľal. Domov mám momentálne v Prahe, kde bývam. V Bratislave pár kamarátov, brata a mamin hrob. Niekoľko ďalších priateľov a príbuzných je roztrúsených po Slovensku. Jasne, slovenčina. Žiaden jazyk nepoznám lepšie a jazyk je o komunikácii a komunikácia o vzťahoch. Ale vlasť? Tento zabudnutý kút sveta, zrnko prachu v nekonečne? Táto pôda, pokropená aj krvou tých, ktorých tu nechceli? <br />
<br />
Rok 2009 bol pre mňa obzvlášť namáhavý. Dva veľké projekty, starnúce telo. Častejšie ako inokedy som myslel na smrť. Bolo by fajn, keby bola rýchla a dôstojná. Požiadam ženu a deti, aby ma nechali spáliť a popol rozsypali v Terezíne, v tom mŕtvom meste, bývalom koncentráku, kde som sa, nechtiac, narodil. Áno, toto je symbol celej tej nezmyselnej národoveckej mytológie, mytológie pôdy a krvi. <br />
<br />
Nezmyselnej? Pod akou zástavou by sa však potom grupovali davy na námestiach, na štadiónoch, na e – fórach, pri televízoroch...? A kde by hľadali teplé lono istoty, príslušnosti, identity? Chce sa mi našepkávať: Vo viere, idioti! V Bohu! V láske! Pretože sloboda nie je pre vás. Je to bremeno, ktoré si vydupe a unesie málokto. <br />
<br />
<i>P.S.<br />
Týmto textom som v novembri 2009 uzavrel takmer trojročnú robotu na filme Krátká dlouhá cesta (www.kratkadlouhacesta.cz) a na filme Dobré ráno Slovensko (videá, ktoré boli podkladom pre film, sú v 26tich pokračovaniach na tomto blogu). Napokon som ho zaradil do epilógu reedície svojej knihy Z prvej ruky, ktorú som napísal v roku 1990, a sem. Cítim to ako bodku za témami, ktoré ma tie tri roky sprevádzali. </i><br />
]]></description>
 <category>OBECNÁ TÉMATA</category>
<comments>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=212</comments>
 <pubDate>Sun, 6 Dec 2009 06:00:00 +0100</pubDate>
</item><item>
 <title>Po dvadsiatich rokoch</title>
 <link>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=211</link>
<description><![CDATA[Dvadsiata šiesta časť série "Slovensko 1989 - 90", prevzaté z www.tyzden.sk, rubrika "Kauzy", názov "November 89"<br />
<br />
<object width="560" height="340"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/BVoJTmFXYq0&hl=cs&fs=1&"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/BVoJTmFXYq0&hl=cs&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="560" height="340"></embed></object>]]></description>
 <category>OBECNÁ TÉMATA</category>
<comments>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=211</comments>
 <pubDate>Tue, 17 Nov 2009 06:00:00 +0100</pubDate>
</item><item>
 <title>Voľby 1990</title>
 <link>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=210</link>
<description><![CDATA[Dvadsiata piata časť série "Slovensko 1989 - 90", prevzaté z www.tyzden.sk, rubrika "Kauzy", názov "November 89"<br />
<br />
<object width="560" height="340"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/QP9VxOVBe9Y&hl=cs&fs=1&"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/QP9VxOVBe9Y&hl=cs&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="560" height="340"></embed></object>]]></description>
 <category>OBECNÁ TÉMATA</category>
<comments>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=210</comments>
 <pubDate>Thu, 12 Nov 2009 06:00:00 +0100</pubDate>
</item><item>
 <title>Český pohľad</title>
 <link>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=209</link>
<description><![CDATA[Dvadsiata štvrtá časť série "Slovensko 1989 - 90", prevzaté z www.tyzden.sk, rubrika "Kauzy" názov "November 89"<br />
<br />
<object width="560" height="340"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/51oAxLcXFWM&hl=cs&fs=1&"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/51oAxLcXFWM&hl=cs&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="560" height="340"></embed></object>]]></description>
 <category>OBECNÁ TÉMATA</category>
<comments>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=209</comments>
 <pubDate>Sat, 7 Nov 2009 07:37:05 +0100</pubDate>
</item><item>
 <title>Nacionalizmus</title>
 <link>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=208</link>
<description><![CDATA[Dvadsiata tretia časť série "Slovensko 1989 - 90", prevzaté z www.tyzden.sk, rubrika "Kauzy", názov "November 89.<br />
<object width="560" height="340"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/KcCMrknVCYc&hl=cs&fs=1&"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/KcCMrknVCYc&hl=cs&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="560" height="340"></embed></object>]]></description>
 <category>OBECNÁ TÉMATA</category>
<comments>http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=208</comments>
 <pubDate>Thu, 29 Oct 2009 18:30:00 +0100</pubDate>
</item>
  </channel>
</rss>