Keď sa rozprávam s Jirkom B, psychiatrom z južnej Moravy, o aktuálnych témach, začína skoro vždy rovnako: „Moji prarodiče a rodiče žili stejně, jako se u nás žilo ve středověku. Rytmus jejich životního stylu určovaly rodinné události, práce, roční období...“ Rodičov J.B. už síce zachytila aj doba moderná, ale príliš sa nenechali vykoľajiť. To Jiří, dnes už senior, musel zvládnuť aj dobu postmodernú so všetkými jej politickými vývrtkami a technologickými inováciami.

Posledných tridsať rokov bol riadny virvar – cez „malé“ dejiny sa prehnalo tsunami zmeny režimu, odstraňovania hraníc, globalizácie, revolúcia v komunikácii, migračné vlny... Ľudia pevných charakterov však zachovali líniu a veľké spoločenské zmeny, keďže smerovali k demokracii a slobode, uvítali a využili. Martin Matuštík spôsobom, o ktorom sa chce povedať: „Toto si snáď ani nevymyslíš!“

Pre Martina a jemu podobných platí: veľké dejiny nehľadia na jednotlivých ľudí, cez ktorých sa valia. Niektorí z tých, čo prežijú, však nosia kompas v sebe – kráčajú cestou, ktorú im vykolíkovali gény, výchova, vzdelanie, osobná skúsenosť a duch doby, aby z času na čas podali svedectvo. Nech vás nemýli, že ste ich mená nikdy nepočuli. V kolektívnej pamäti zanechajú stopu, ktorá pohladí.