V nedeľu 27. apríla bol v Prahe dvadsiaty druhý ročník Dňa pamiatky obetí holokaustu (Jom ha-Šoa). Teda, presnejšie: deň venovaný ľuďom povraždených nacistami.
Organizovalo ho Medzinárodné Kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem. Nebolo nás málo a stretol som tam aj niekoľko preživších holocaust.
Cestou domov, neďaleko od miesta konania oficiálneho programu vo Valdštejnských záhradách, pristúpil ku mne mladý človek, Slovák: „Vy ste inteligent? Podporujete nacistov. Ste odpad!“ Odpad sme boli pred osemdesiatim rokmi a ako s odpadom s nami aj zachádzali – vrátane vraždenia a spaľovania mŕtvych.
Vošiel do mňa ďas, a vyzval som ho na férovku. Odmietol, a rýchlym krokom odkráčal. Čo však je na férovku s takýmito? A čo je na férovku so súčasným antisemitizmom – zprava i zľava? A čo je na férovku v časoch Trumpov, Muskov, Orbánov, Okamurov, Ficov, Dankov, Bláhov a im podobných?
Poviem to, ako cítim: extrémna ľavica a extrémna pravica sa dnes líšia hlavne svojím oblečením, celebritami, hlásanou ideológiou. Vo vnútri sú to predovšetkým nevzdelaní hlupáci s vygumovanou pamäťou, alebo tak zvaný „politickí pragmatici“. Na férovku je málo. Nesmú dostať šancu!
Čo však znamená, že nesmú dostať šancu. 1) Prstom ukázať na potkaniarov a ich nadháňačov. 2) Hľadať v dave ľudí, ktorí sa nechali nalákať na ich píšťalky a pokúšať sa s nimi o dialóg cez múry a ploty. 3) Nespoliehať pri tom na bedekre, AI a marketérov – je to o rozhovoroch tvárou v tvár.
Tvárou v tvár. Demonštranti a ich odporcovia sa na ulici neporozprávajú. To majú skôr nutkanie otrepávať si transparenty o hlavu. Zažil som také aj v už spomínanú nedeľu dvadsiateho siedmeho apríla v Prahe. Skupina pro-palestínskych aktivistov tam skandovala svoje. Pokojne sme ich ignorovali. Ako keby neboli.
V tom istom čase bol medzi nami aj krajan z Bruselu. Žid. Hovoril, že kvôli obavám o svoju bezpečnosť zvažuje emigráciu. Z Bruselu?! Kvôli antisemitizmu a strachu?! A to akože kde to sme? V demokratickej EÚ? Takže ešte raz: Nesmú dostať šancu! A ani ju nebudú mať, pokiaľ sa nepokakáme.
Písané pre denník SME 28.4.2025 (bez redakčných úprav).
Cestou domov, neďaleko od miesta konania oficiálneho programu vo Valdštejnských záhradách, pristúpil ku mne mladý človek, Slovák: „Vy ste inteligent? Podporujete nacistov. Ste odpad!“ Odpad sme boli pred osemdesiatim rokmi a ako s odpadom s nami aj zachádzali – vrátane vraždenia a spaľovania mŕtvych.
Vošiel do mňa ďas, a vyzval som ho na férovku. Odmietol, a rýchlym krokom odkráčal. Čo však je na férovku s takýmito? A čo je na férovku so súčasným antisemitizmom – zprava i zľava? A čo je na férovku v časoch Trumpov, Muskov, Orbánov, Okamurov, Ficov, Dankov, Bláhov a im podobných?
Poviem to, ako cítim: extrémna ľavica a extrémna pravica sa dnes líšia hlavne svojím oblečením, celebritami, hlásanou ideológiou. Vo vnútri sú to predovšetkým nevzdelaní hlupáci s vygumovanou pamäťou, alebo tak zvaný „politickí pragmatici“. Na férovku je málo. Nesmú dostať šancu!
Čo však znamená, že nesmú dostať šancu. 1) Prstom ukázať na potkaniarov a ich nadháňačov. 2) Hľadať v dave ľudí, ktorí sa nechali nalákať na ich píšťalky a pokúšať sa s nimi o dialóg cez múry a ploty. 3) Nespoliehať pri tom na bedekre, AI a marketérov – je to o rozhovoroch tvárou v tvár.
Tvárou v tvár. Demonštranti a ich odporcovia sa na ulici neporozprávajú. To majú skôr nutkanie otrepávať si transparenty o hlavu. Zažil som také aj v už spomínanú nedeľu dvadsiateho siedmeho apríla v Prahe. Skupina pro-palestínskych aktivistov tam skandovala svoje. Pokojne sme ich ignorovali. Ako keby neboli.
V tom istom čase bol medzi nami aj krajan z Bruselu. Žid. Hovoril, že kvôli obavám o svoju bezpečnosť zvažuje emigráciu. Z Bruselu?! Kvôli antisemitizmu a strachu?! A to akože kde to sme? V demokratickej EÚ? Takže ešte raz: Nesmú dostať šancu! A ani ju nebudú mať, pokiaľ sa nepokakáme.
Písané pre denník SME 28.4.2025 (bez redakčných úprav).