V Tóre sa píše: „Človek z prachu vzišiel a v prach sa obráti. Chlieb si zabezpečuje dušou“.
Keď sa tieto slová modlil starý muž, rozplakal sa. Mladík sa ho pýta: „Prečo plačeš?“ „Že prečo? V tejto modlitbe je opísaná tragédia života,“ odpovedal. „Má snáď človek iný osud, než obrátiť sa znovu na prach?“ Ja v tom nič tragické nevidím. Ak by človek vzišiel zo zlata a obrátil sa v prach, to by bola tragédia. Ale ak bol na počiatku prachom, na prach sa obrátil a medzitým mal možnosť hovoriť Lechaim (Na zdravie), tak to je čistý zisk“ (rabín Baruch Myers – výrok mi tlmočil Egon Gál).
„Trumpov efekt“ si dnes ráno dávam dohromady s pompéznymi komentármi jeho cesty do bohatých krajín Blízkeho východu. Z prachu vzišiel a v prach sa obráti aj on. Medzitým mnohokrát povedal Lechaim a menil prach na zlato. Premyslene pri tom obchádzal územia bez šancí na zisk. Nezabezpečoval si chlieb dušou. Aký teda zisk?! Nie je to na plač? A čo to hovoria ikonické knihy judeo-kresťanstva o bohatých?
Zarábať si „medzitým“ na chlieb dušou – je téma. Čo to znamená pre rabína, pre politika, pre kohokoľvek? A nevrátil sa Fico z Moskvy tiež s rečami o biznise? Tu s Brazíliou, tu o ruskej rope...? A koľkokrát si tam s kdekým pripil na zdravie? Na čie zdravie? Chudobných? Na zdravie obetí vojny na Ukrajine? Na Blízkom Východe?
Áno, človek nemá iný osud, než obrátiť sa v prach. A áno, život nie je med lízať. A tretí raz áno: Medzitým si môže zarábať na chlieb aj radostne. Napríklad, obrazne povedané, pečením chleba pre druhých. Napríklad pre chudobných a odkázaných. Žiadna tragédia, naopak – naplnenie zmyslu života.
O „Trumpovom efekte“ hovorím metaforicky. Len pánboh vie, kam pri svojej ceste životom zablúdi. Možno aj na Ukrajinu, či do Gazy a prinesie im mier „dušou“, a nie biznisom. Dá sa však z
tohoto blúdenia vyškrtnúť aj ten kus cesty, keď bola duša vykázaná za dvere? Myslím na to jeho klamanie a zavádzanie počas volebnej kampane, na jeho pohŕdavé urážky.
Život bezohľadného obchodníka bez duše. Ľudia, ako Fico a podobní, svojou „globálnou“ bezvýznamnosťou nestoja za reč. Aj to sú však tragické príbehy. A k plaču.
Vyšlo v Denníku N (15.5.2025)
„Trumpov efekt“ si dnes ráno dávam dohromady s pompéznymi komentármi jeho cesty do bohatých krajín Blízkeho východu. Z prachu vzišiel a v prach sa obráti aj on. Medzitým mnohokrát povedal Lechaim a menil prach na zlato. Premyslene pri tom obchádzal územia bez šancí na zisk. Nezabezpečoval si chlieb dušou. Aký teda zisk?! Nie je to na plač? A čo to hovoria ikonické knihy judeo-kresťanstva o bohatých?
Zarábať si „medzitým“ na chlieb dušou – je téma. Čo to znamená pre rabína, pre politika, pre kohokoľvek? A nevrátil sa Fico z Moskvy tiež s rečami o biznise? Tu s Brazíliou, tu o ruskej rope...? A koľkokrát si tam s kdekým pripil na zdravie? Na čie zdravie? Chudobných? Na zdravie obetí vojny na Ukrajine? Na Blízkom Východe?
Áno, človek nemá iný osud, než obrátiť sa v prach. A áno, život nie je med lízať. A tretí raz áno: Medzitým si môže zarábať na chlieb aj radostne. Napríklad, obrazne povedané, pečením chleba pre druhých. Napríklad pre chudobných a odkázaných. Žiadna tragédia, naopak – naplnenie zmyslu života.
O „Trumpovom efekte“ hovorím metaforicky. Len pánboh vie, kam pri svojej ceste životom zablúdi. Možno aj na Ukrajinu, či do Gazy a prinesie im mier „dušou“, a nie biznisom. Dá sa však z
tohoto blúdenia vyškrtnúť aj ten kus cesty, keď bola duša vykázaná za dvere? Myslím na to jeho klamanie a zavádzanie počas volebnej kampane, na jeho pohŕdavé urážky.
Život bezohľadného obchodníka bez duše. Ľudia, ako Fico a podobní, svojou „globálnou“ bezvýznamnosťou nestoja za reč. Aj to sú však tragické príbehy. A k plaču.
Vyšlo v Denníku N (15.5.2025)