Je fascinujúce sledovať príbehy takzvaných malých dejín na pozadí udalostí, akou bol napríklad November 89. Rozprávanie ľudí z našich videí vypovedá o intimite a pestrosti žitého života. Jedno slovo však zaznieva unisono u všetkých – slovo SLOBODA. Má však toľko farieb, koľko je rozprávačov. Inak znie z úst politického emigranta (video piate), pracujúcej dôchodkyne (šieste video), dievčiny s bipolárnou poruchou (siedme video), aktivistky gay komunity, Rómky, imigrantky z Ukrajiny, podnikateľa, živnostníčky, politika..., čo sú ďalšie videá série „Mojich posledných tridsať rokov“.

Keď sme sa s Martinom Hazlíčkom rozprávali s našimi respondentmi, opakovane sme si hovorili, že sme účastní malého zázraku. Pred kamerou rozprávali ĽUDIA. Sme to, čo robíme a ako to robíme. Svet je v podstate dobrý a život je fajn.