Genetický a memetický, prípadne nededičný alebo epigenetický prenos – je fakt. Potvrdili ho napríklad výskumy detí a vnúčat tých, ktorí prežili holocaust a komunistický teror. Konkrétne preukázali, že trauma sa prenáša z generácie na generáciu. A to, alebo predovšetkým, aj v prípade, že ďalšie generácie nemajú žiadne vedomosti o hrôzach, ktorými prešli ich rodičia a starí rodičia. Jednoducho to „majú v sebe“.

Nehovoríme iba o minulosti. Deti a vnúčatá tých, ktorí na úteku pred tyraniou, neslobodou, vojnou a hladom zablúdili do blahobytnej Európy, sa dnes a denne stretávajú s nenávisťou. Nepredpokladám, že nám budú nenávisť oplácať láskou. Navyše sa negatívna skúsenosť vpečatí do genov a memov ich potomkov. Hovorím o bezpečnostnom riziku. Ľudia ako Trump, Orbán, Zeman, Klaus st. a ml., Okamura, Fico, Kotleba... sú jeho súčasnými nositeľmi.

„Tak si tých migrantov (sýrske siroty, Rómov...), ty chytrák (havloid, pravdoláskar, slniečkár...) zober do bytu!“, šplechne mi do tváre oponent. Ale veď s nimi na Žižkove, čo je multikulti prostredie ako vyšité, žijem – a je to v pohode. Čo v pohode. Je to priam osviežujúce, plné života, farieb, zvukov a vôní. So šeďou a nehybnosťou sa stretávam tam, kde sa ľudia škvaria v jednofarebnosti a nehybnosti, vlastnej vyprázdnenosti a bezútešnosti. Zemský ráj pre populistov.

Za ploty a múry patria tí, ktorí ich vymýšľajú. Verme a dúfajme, že medzigeneračný prenos platí rovnakou mierou aj pre šírenie dobra, lásky, svetla a tepla. Medzigeneračný prenos a schopnosť viesť dialóg, komunikovať medzi sociálnymi bublinami a skrz ne. Pozdravujem pri tejto príležitosti Andreja Bána a partiu okolo Zabudnutého Slovenska, ľudí z Teach for Slovakia..., všetkých, ktorí zdvihli zadky a „preliezli plot“ k svojmu blížnemu.

P.S.
Kamarát a psychiater Peter Pöthe text doplnil: „... Dôkazom toho, že sa v histórii ľudstva a jednotlivcov prenášalo viac dobrej, ako zlej traumatickej skúsenosti, je to, že sa ľudia ako druh, a život na zemi, vyvíja a rastie. V okamžiku, keď to bude naopak, keď budeme degenerovať, myslím biologicky, teda aj mentálne kultúrne..., tak bude traumatu v ľudskej skúsenosti viac, ako pocitu lásky a bezpečia... Na individuálnej úrovni to vidíme napríklad u dospelých, ktorí v detstve prežili toľko zla, že sú zdravotne a mentálne narušení... chori....“ Peter mi poslal tiež link na informáciu, akože si to dnes žijeme: http://www.open-doors.cz/2017/01/01/pf-2017-dukaz-ze-jako-lidstvo-zijeme-v-tech-nejlepsich-casech/?fbclid=IwAR2gMYA1As-KbXE46O7_qpoWpwetmhQapC0N0cnBXzIaklAWoPOaBx9yMy4

Písané pre Denník N