v čase, keď odporcovia politiky, ktorú ona symbolizuje, pretláčajú do médií, sociálnych sietí a verejného priestoru vôbec tieto tri základné témy: 1) zápas s liberalizmom a liberálnou demokraciou, 2) zápas o tradičnú rodinu, 3) zápas o protiimigračnú politiku „bez výnimky“. Stoja za nimi ľudia, ktorí v týchto prezidentských voľbách prehrali. Sú to tí, ktorí vyznávajú demokraciu „bez prívlastkov“ s nacionalistickým podtónom a s podvedomou adoráciou silnej ruky. Ďalej ľudia, ktorí si nevšimli, že ich koncept tradície, vrátane predstáv o tradičnej rodine, prešiel dramatickými zmenami. A napokon ľudia, ktorí si z lásky k blížnemu spravili živnosť a volebné logo. To oni dostali v týchto voľbách „po papuli“, aby som použil slovník Róberta Fica, a nie liberáli. Mimochodom, vedia oni vôbec, čo to slovo liberál naozaj znamená?

V pozadí sa skrývajú nemalé riziká. Napríklad podrývanie našej civilizačnej príslušnosti, vrátane príslušnosti k EÚ a NATO, dlhodobé odkladanie riešení podstatných spoločenských problémov – od vzdelania cez zdravotníctvo, až po nevšímavosť k erózii solidarity a úcty k inakosti, vrátane inakosti seniorov a detí, čo sú nevinné obete erózie morálky. Tá sa šíri nielen od časti politických elít, ale aj od špičiek kresťanského kléru, čiže od ľudí, ktorí majú podstatne iné poslanie.

Aj Vaše obmedzené prezidentské právomoci, pani prezidentka, Vám dávajú možnosť, ako riziká meniť na vývojové šance. Napríklad „podávaním ruky“ ľuďom, ktorí sa v našom hektickom svete cítia osamelí a opustení, ústretovosťou k tým, čo Vás nemajú a nebudú mať radi. Napokon, podať si ruku s oponentom, a hoci aj nepriateľom, je prvý krok k férovému spolužitiu.

Jasne, existujú hranice, za ktorými „nechodí vlak“. Sú vykolíkované náboženským a ideologickým fanatizmom, výzvami k násiliu, čo i len psychickému, netoleranciou k ľuďom, ktorí sa ocitli v kúte iba pre svoje národné, etnické, rasové, náboženské a iné odlišnosti od väčšiny.

Viem, neexistujú návody ani scenáre, ako uspieť v politickej aréne bez šrámov na duši. Za Vaším víťazstvom v prezidentských voľbách je však volanie po slušnom Slovensku a nádej, že nejde o márnu ilúziu. Preberáte na čas svojho mandátu bremeno zodpovednosti. Vaši voliči, ako verím, chápu, že kus toho bremena musia niesť s Vami. Kvôli sebe!

Nenechajte sa zatiahnuť do sporov, ktoré sú iba prejavom osobných animozít, predsudkov, hamížnosti a márnivej predstavy, že tá „moja pravda“ je najpravdivejšia. Negatívne emócie plodia zase iba negatívne emócie. Formát štátnika je v jeho schopnosti odpúšťať bez nárokov. Súčasne verím, že popritom dokážete nazvať krivdu krivdou, zločin zločinom a neľudskosť neľudskosťou bez ohľadu na potlesk a pritakávanie.

Nech sú pravda a láska Vašou vierou.

Fedor Gál

Písané pre www.tyzden.sk