Stádovitosť je konštitutívna vlastnosť ľudí od nepamäti. Bojovať s ich prirodzenosťou je holý nezmysel. Keď hovorím o stádovitosti, hovorím aj o politickom správaní,
a to dokonca predovšetkým o politickom správaní občanov, ktorí mali šťastie, že žijú v demokratických režimoch. Tých, ktorí to šťastie nemali, sa nik nepýta, jednoducho dostanú pokyn a korporatívne tiahnu k volebným urnám.
Posledný septembrový deň čakajú občanov Slovenskej republiky opäť parlamentné voľby. A opäť pôjde o veľa. Osobne som nad Slovenskom zlomil palicu. Spravil som tak v rozhovore s Karolom Sudorom v Denníku N (text je k dispozícii aj na mojom blogu a komunitnom facebooku: https://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1155). Trochu ma prekvapila zväčša pozitívna reakcia ľudí o dve generácie mladších, ako som sám, a zväčša negatívna od mentálne blízkych rovesníkov.
Keďže som celoživotný aktivista a zasnívaný intelektuál, neodolal som a zostavil niekoľko osobných odporúčaní. Stoja na skúsenosti „nasratého staříka“, ako ma nazvala jedna česká novinárka. Aby však bolo jasné: činím tak bez ilúzií, z pocitu spoluzodpovednosti za krajinu, ktorá bola pol života mojou vlasťou, a ktorá je dodnes najbližší sused mojej súčasnej vlasti. Keby len sused. Niekedy mám pocit, že podstatná časť mojej bývalej vlasti už so mnou spolunažíva v tej súčasnej.
A teraz k veci. Toto je desatoro do najbližších volieb, ktorí budú na Slovensku 30.9.1923, ako ho vnímam:
1. Tí, ktorí už raz zlyhali, zlyhajú znovu, nevoľte ich.
2. Tí, ktorí sú v politike viac ako dve funkčné obdobia, nech si odpočinú. Ani tých nevoľte.
Myslím predovšetkým lídrov politických strán a koalícií, a je jedno, či sa nechali napísať na prvé, alebo posledné miesto kandidátky.
3. Nevoľte ľudí, ktorí sú nepopísaný papier. Treba vedieť, kto chce ukazovať cestu.
Nie je predsa možné, aby sa človek vo veku ašpiranta na politickú rolu vyznačoval absenciou profesijného a osobného curricula. Kde bol doteraz? A ako tam bol?
4. Voľte ľudí, ktorí unesú utrpenie a nenávisť. Poznáte ich podľa tvárí.
Táto téza znie trochu námesačne, ale ruku na srdce: Vidíte rozdiel medzi tvárami, ktoré vyžarujú pozitívne a ktoré vyžarujú negatívne emócie? Pred tými druhými nech nás pánboh ochraňuje.
5. Voľte ľudí, ktorí majú málo a sú spokojní. Poznáte ich podľa osobnej spotreby.
Predpokladám, že informácie tohoto typu sú na dobroprajnom Slovensku masovo rozšírené.
6. Voľte vzdelaných a skúsených. Poznáte ich podľa slov.
Hovorím o slovách, vetách a textoch, kde nie je inflácia označení typu „JA“, „sľubujem“, „musíme“... a ukazovania prstom na všakovakých neprajníkov a Šorošov v pozadí.
7. Z princípu neverte politikom, ani tým, ktorých ste volili.
Z princípu preto, že iba pánboh vie, čo spraví moc a prachy s človekom, ktorý sa javil po celý život ako vcelku normálny. Príkladov je viac ako dosť.
8. Skepsa a ostražitosť voči politikom však nemajú byť dôvod rezignovať na účasť vo voľbách.
V opačnom prípade nemáte nárok na následné fňukanie. Respektíve máte, ale preklínajte sami seba a svoju hlúposť. Mimochodom, kolektívne hlupáctvo je pohroma pandemických rozmerov.
9. Politika však nie je iba o voľbách. Právo na spoločenskú kontrolu moci spočíva aj v existencii činorodej občianskej spoločnosti.
Je však chybou považovať občiansku spoločnosť výhradne za existujúce neziskové a mimovládne organizácie. Každý jednotlivec, komunita, pospolitosť... sa počíta, pokiaľ ju vidieť a počuť.
Posledné, desiate, „prikázanie“ je namierené do budúcnosti a týka sa financovania politických strán.
Naozaj chceme financovať ľudí a strany, ktoré považujeme osobne za neprijateľné? Nech si politické strany financujú straníci! A nech sa táto dôležitá téma stane jednou z priorít občianskej spoločnosti.
Post scriptum
Dal som prvú verziu textu prečítať, ako obvykle, Jurovi Kalinovi. Odtušil jeho hlavnú slabinu okamžite: „Na Slovensku, podľa toho, čo píšeš, niet koho voliť!“ Dodatočne teda k svojmu desatoru pripisujem: Nehľadajte dokonalých politikov, neexistujú. Stačí, ak nájdete aspoň dostatočne dobrých. Takí vedia, kde je sever aj v otázkach zahraničnej politiky, ekologických tém, nerovnosti, spravodlivosti, migrácie...
Poznámka
Text bol zverejnený v denníku SME 20.7.2023. Napísal som ho ako reakciu na diskusiu, ktorú vyvolal môj rozhovor s Karolom Sudorom v Denníku N a ktorý som zverejnil aj na svojom blogu (5.7.2023) a komunitnom facebooku. Myšlienka, o ktorú mi ide, a ktorú zdieľam s mnohými (napríklad s Timesom Wolfom a jeho úvahami o kríze demokratického kapitalizmu) znie: Aktuálne problémy, nie len slovenskej, spoločnosti nevyriešime ukazovaním prstom na „nepriateľov, neprajníkov...“, alebo projekciou vlastných zlyhaní kamsi mimo nás. Sme spolutvorcami aktuálneho marazmu! Robme s tým dačo! Teraz!
Posledný septembrový deň čakajú občanov Slovenskej republiky opäť parlamentné voľby. A opäť pôjde o veľa. Osobne som nad Slovenskom zlomil palicu. Spravil som tak v rozhovore s Karolom Sudorom v Denníku N (text je k dispozícii aj na mojom blogu a komunitnom facebooku: https://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1155). Trochu ma prekvapila zväčša pozitívna reakcia ľudí o dve generácie mladších, ako som sám, a zväčša negatívna od mentálne blízkych rovesníkov.
Keďže som celoživotný aktivista a zasnívaný intelektuál, neodolal som a zostavil niekoľko osobných odporúčaní. Stoja na skúsenosti „nasratého staříka“, ako ma nazvala jedna česká novinárka. Aby však bolo jasné: činím tak bez ilúzií, z pocitu spoluzodpovednosti za krajinu, ktorá bola pol života mojou vlasťou, a ktorá je dodnes najbližší sused mojej súčasnej vlasti. Keby len sused. Niekedy mám pocit, že podstatná časť mojej bývalej vlasti už so mnou spolunažíva v tej súčasnej.
A teraz k veci. Toto je desatoro do najbližších volieb, ktorí budú na Slovensku 30.9.1923, ako ho vnímam:
1. Tí, ktorí už raz zlyhali, zlyhajú znovu, nevoľte ich.
2. Tí, ktorí sú v politike viac ako dve funkčné obdobia, nech si odpočinú. Ani tých nevoľte.
Myslím predovšetkým lídrov politických strán a koalícií, a je jedno, či sa nechali napísať na prvé, alebo posledné miesto kandidátky.
3. Nevoľte ľudí, ktorí sú nepopísaný papier. Treba vedieť, kto chce ukazovať cestu.
Nie je predsa možné, aby sa človek vo veku ašpiranta na politickú rolu vyznačoval absenciou profesijného a osobného curricula. Kde bol doteraz? A ako tam bol?
4. Voľte ľudí, ktorí unesú utrpenie a nenávisť. Poznáte ich podľa tvárí.
Táto téza znie trochu námesačne, ale ruku na srdce: Vidíte rozdiel medzi tvárami, ktoré vyžarujú pozitívne a ktoré vyžarujú negatívne emócie? Pred tými druhými nech nás pánboh ochraňuje.
5. Voľte ľudí, ktorí majú málo a sú spokojní. Poznáte ich podľa osobnej spotreby.
Predpokladám, že informácie tohoto typu sú na dobroprajnom Slovensku masovo rozšírené.
6. Voľte vzdelaných a skúsených. Poznáte ich podľa slov.
Hovorím o slovách, vetách a textoch, kde nie je inflácia označení typu „JA“, „sľubujem“, „musíme“... a ukazovania prstom na všakovakých neprajníkov a Šorošov v pozadí.
7. Z princípu neverte politikom, ani tým, ktorých ste volili.
Z princípu preto, že iba pánboh vie, čo spraví moc a prachy s človekom, ktorý sa javil po celý život ako vcelku normálny. Príkladov je viac ako dosť.
8. Skepsa a ostražitosť voči politikom však nemajú byť dôvod rezignovať na účasť vo voľbách.
V opačnom prípade nemáte nárok na následné fňukanie. Respektíve máte, ale preklínajte sami seba a svoju hlúposť. Mimochodom, kolektívne hlupáctvo je pohroma pandemických rozmerov.
9. Politika však nie je iba o voľbách. Právo na spoločenskú kontrolu moci spočíva aj v existencii činorodej občianskej spoločnosti.
Je však chybou považovať občiansku spoločnosť výhradne za existujúce neziskové a mimovládne organizácie. Každý jednotlivec, komunita, pospolitosť... sa počíta, pokiaľ ju vidieť a počuť.
Posledné, desiate, „prikázanie“ je namierené do budúcnosti a týka sa financovania politických strán.
Naozaj chceme financovať ľudí a strany, ktoré považujeme osobne za neprijateľné? Nech si politické strany financujú straníci! A nech sa táto dôležitá téma stane jednou z priorít občianskej spoločnosti.
Post scriptum
Dal som prvú verziu textu prečítať, ako obvykle, Jurovi Kalinovi. Odtušil jeho hlavnú slabinu okamžite: „Na Slovensku, podľa toho, čo píšeš, niet koho voliť!“ Dodatočne teda k svojmu desatoru pripisujem: Nehľadajte dokonalých politikov, neexistujú. Stačí, ak nájdete aspoň dostatočne dobrých. Takí vedia, kde je sever aj v otázkach zahraničnej politiky, ekologických tém, nerovnosti, spravodlivosti, migrácie...
Poznámka
Text bol zverejnený v denníku SME 20.7.2023. Napísal som ho ako reakciu na diskusiu, ktorú vyvolal môj rozhovor s Karolom Sudorom v Denníku N a ktorý som zverejnil aj na svojom blogu (5.7.2023) a komunitnom facebooku. Myšlienka, o ktorú mi ide, a ktorú zdieľam s mnohými (napríklad s Timesom Wolfom a jeho úvahami o kríze demokratického kapitalizmu) znie: Aktuálne problémy, nie len slovenskej, spoločnosti nevyriešime ukazovaním prstom na „nepriateľov, neprajníkov...“, alebo projekciou vlastných zlyhaní kamsi mimo nás. Sme spolutvorcami aktuálneho marazmu! Robme s tým dačo! Teraz!