Máme voľby na dostrel a vo verejnom priestore unisono voláme: „Zachráňme demokraciu!“.
Mám k tomuto chvályhodnému úsiliu tri poznámky:
1) Kedysi dávno, dnes už nebohý, klinický psychológ Slavomír Hubálek, to vo svojom poslednom rozhovore pre médiá povedal natvrdo: Medzi voličmi je nadpolovičná väčšina hlupákov. Prednedávnom môj dobrý známy, renomovaný právnik, šiel ešte ďalej. Konštatoval, že hlupáctvo je najnebezpečnejšia zbraň hromadného ničenia.
Aby som však nepobýval na tenkom ľade svojej „bubliny“. Dietrich Bonhoeffer, teológ, ktorého zavraždili nacisti, má v knihe „Odpor a odevzdání. Dopisy z vězení“ esej o hlúposti, kde píše, že zápas s ňou je márnosť nad márnosť. Poznáte hlupáka, ktorý to o sebe vie?
2) Potom sú tu ideologickí nepriatelia, ktorí na naše mudrlantstvo zvysoka kašlú. Uvediem extrémny príklad: Písal som si viac ako pätnásť rokov s nacionálnym socialistom Matejom. Pekne sme si pohovorili o niektorých filmoch, knihách a tak podobne. Dokonca sme si spolu dali aj jointa. Rozdeľovalo nás však mínové pole, kde bolo z jednej strany napísané „Pozor, nacizmus!“ a z druhej „Pozor, liberalizmus!“. Tých vzájomných obvinení bolo, samozrejme, viac a podstatné je, že ani jedna strana nemala šancu presvedčiť tú druhú. Udržovanie stavu „mierového spolužitia“ bolo maximum možného.
3) A napokon je tu nádej – viera, že svetlo a tma sú súčasť toho istého jediného a všezahrňujúceho celku, nech už ho nazývame akokoľvek. Viera, že nadkritické množstvo ľudí, čo nemusí byť väčšina, má prirodzený sklon kráčať za svetlom Presvedčenie, že táto cesta má zmysel a stojí za obete – pretože to, čo nás na tom svetle priťahuje, je láska, láskavosť, súcit. Láska bezpodmienenčná, čiže nezavretá do kazajky konkrétnej doktríny, inštitúcie, dogmy. Jasne, že to znie idealisticky a naivne. Poznáte však lepšiu terapiu na to, aby človek našiel dosť motivácie žiť aj pre čosi, čo sa nedá kúpiť za peniaze?
A na záver: Milí Slováci, tridsiateho septembra 2023 nezachraňujete demokraciu. Na to ste príliš bezvýznamní. Robíte iba jeden z mnohých krôčikov na ceste za svetlom a nádejou. Každý po svojom – ako kto vie, chce a môže.
Písané prewww.tyzden.sk
1) Kedysi dávno, dnes už nebohý, klinický psychológ Slavomír Hubálek, to vo svojom poslednom rozhovore pre médiá povedal natvrdo: Medzi voličmi je nadpolovičná väčšina hlupákov. Prednedávnom môj dobrý známy, renomovaný právnik, šiel ešte ďalej. Konštatoval, že hlupáctvo je najnebezpečnejšia zbraň hromadného ničenia.
Aby som však nepobýval na tenkom ľade svojej „bubliny“. Dietrich Bonhoeffer, teológ, ktorého zavraždili nacisti, má v knihe „Odpor a odevzdání. Dopisy z vězení“ esej o hlúposti, kde píše, že zápas s ňou je márnosť nad márnosť. Poznáte hlupáka, ktorý to o sebe vie?
2) Potom sú tu ideologickí nepriatelia, ktorí na naše mudrlantstvo zvysoka kašlú. Uvediem extrémny príklad: Písal som si viac ako pätnásť rokov s nacionálnym socialistom Matejom. Pekne sme si pohovorili o niektorých filmoch, knihách a tak podobne. Dokonca sme si spolu dali aj jointa. Rozdeľovalo nás však mínové pole, kde bolo z jednej strany napísané „Pozor, nacizmus!“ a z druhej „Pozor, liberalizmus!“. Tých vzájomných obvinení bolo, samozrejme, viac a podstatné je, že ani jedna strana nemala šancu presvedčiť tú druhú. Udržovanie stavu „mierového spolužitia“ bolo maximum možného.
3) A napokon je tu nádej – viera, že svetlo a tma sú súčasť toho istého jediného a všezahrňujúceho celku, nech už ho nazývame akokoľvek. Viera, že nadkritické množstvo ľudí, čo nemusí byť väčšina, má prirodzený sklon kráčať za svetlom Presvedčenie, že táto cesta má zmysel a stojí za obete – pretože to, čo nás na tom svetle priťahuje, je láska, láskavosť, súcit. Láska bezpodmienenčná, čiže nezavretá do kazajky konkrétnej doktríny, inštitúcie, dogmy. Jasne, že to znie idealisticky a naivne. Poznáte však lepšiu terapiu na to, aby človek našiel dosť motivácie žiť aj pre čosi, čo sa nedá kúpiť za peniaze?
A na záver: Milí Slováci, tridsiateho septembra 2023 nezachraňujete demokraciu. Na to ste príliš bezvýznamní. Robíte iba jeden z mnohých krôčikov na ceste za svetlom a nádejou. Každý po svojom – ako kto vie, chce a môže.
Písané prewww.tyzden.sk