November 1989 je míľnikom moderných dejín Slovenska. So vznikom Československa v roku 1918 a so Slovenským národným povstaním v roku 1944 tvorí trojhviezdie dejín Slovenska dvadsiateho storočia.
Vyhlásenie spoluzakladateľov, členov a priaznivcov VPN, MNI, Študentského hnutia a OF:
November 1989 je v dejinách Slovenska výnimočný. Ukončil obdobie totalitného komunistického režimu. Uskutočnil nenásilným spôsobom jeho premenu na slobodnú demokratickú spoločnosť.
Prebehol ako celonárodný plebiscit priamej demokracie a stal sa na Slovensku zrodom občianskej spoločnosti.
November 1989 bol spojenectvom aktérov združených v občianskej iniciatíve Verejnosť proti násiliu, v Študentskom hnutí, v Maďarskej nezávislej iniciatíve, ako aj v partnerstve s českým Občianskym fórom. Jeho étosom bolo nastolenie slobody, politickej plurality, rešpektu k ľudským právam a právnemu štátu bez nadvlády jednej strany. Presadenie týchto hodnôt bolo výrazom jednoty a rovnoprávnosti Slovákov, Čechov, Moravanov, Maďarov, Nemcov, Rusínov a Ukrajincov, Chorvátov, Poliakov a ďalších národností, žijúcich vo vtedajšom spoločnom štáte. Československo a po roku 1993 aj Slovenská republika tým nastúpili na trajektóriu slobodnej západnej civilizácie.
Alexander Dubček, historická postava roku 1968, sa pripojil k Verejnosti proti násiliu svojím vystúpením v piaty deň čoraz mohutnejších protestov v Bratislave a nasledujúci deň k Občianskemu fóru v Prahe. Nebol však medzi tými, ktorí sa od prvých chvíľ Novembra vložili do verejného protestu a organizovali masové zhromaždenia, vedúce k pádu komunizmu.
Dnešná politická moc na čele s Robertom Ficom, Petrom Pellegrinim a Andrejom Dankom November 89 síce prijala, ale skresľuje jeho zrod, priebeh a význam. Robert Fico sa vo výklade Alexandra Dubčeka posunul od mladého komunistu odsudzujúceho Alexandra Dubčeka na večné zatratenie, k jeho velebeniu, spojenému s falzifikovaním dejín. Zatiaľ čo Robert Fico si November 89 „nevšimol“, Alexander Dubček chápal jeho zmysel ako boj za slobodu a demokraciu. Nevnímal Nežnú revolúciu ako „spojenie sa celého národa za národnú emancipáciu“, ako to podáva Peter Pellegrini. Nebol politikom, ktorý by si želal rozpad Česko-Slovenska, naopak, usiloval sa hľadať také riešenia, ktoré by udržali spoločný štát.
Rovnako falošne dnes Peter Pellegrini hovorí o „uzurpátoroch novembra 89“, ktorí sa považujú „za jediných pokračovateľov jeho odkazu“. Myslí tým jeho nositeľov, aktérov a organizátorov, ktorí priviedli milióny občanov k odmietnutiu vlády jednej strany. Aktéri novembrovej zmeny si od Petra Pellegriniho vyslúžili toto označenie predovšetkým preto, lebo mnohí, aj tí nižšie podpísaní, boli a sú proti spôsobom vládnutia Roberta Fica a Petra Pellegriniho, ktoré odkláňa Slovensko od odkazu Novembra smerom k nacionálnemu populizmu, k autoritárstvu, proti ústavnosti a demokracii i ukotveniu Slovenskej republiky do západnej civilizácie.
My, spoluzakladatelia, členovia a priaznivci Verejnosti proti násiliu, Maďarskej nezávislej iniciatívy, Študentského hnutia a slovenského Občianskeho fóra, toto skresľovanie moderných dejín Slovenska v roku 35. výročia Novembra 1989 dôrazne odmietame.
Je dôležité pamätať si naše dejiny, odhaľovať pokusy o ich prepisovanie a zároveň ukázať chuť, vôľu, a odhodlanie znovu začať tie dejiny tvoriť.
Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum:
Peter Zajac, Bratislava
Martin Bútora, Bratislava
Peter Tatár, Bratislava
Fedor Gál, Bratislava
Ladislav Snopko, Bratislava
Rudo Sikora, Bratislava
Inge Vagačová, Bratislava
Jolana Kusá, Bratislava
Juraj Flamik, Bratislava
Milan Šútovec, Bratislava
Soňa Szomolányi, Bratislava
František Mikloško, Bratislava
Zuzana Cigánová, Bratislava
Eva Fifíková, Bratislava
František Šebej, Bratislava
Ján Spurný, Bratislava
Ján Piroščák, Bratislava
Igor Haľama, Bratislava
Michal Greško, Bratislava
Ján Štrasser, Bratislava
Juraj Hrabko, Bratislava
Ivan Mikloš, Bratislava
Danel Liška, Košice
Peter Neuwirth, Košice
Ivan Jurčišin, Košice
Daniel Pastirčák, Michalovce
Miroslav Pollák, Levoča
Nikita Slovák, Žilina
Ján Benčík, Ružomberok
Fedor Polóni, Ružomberok
Ján Hacaj, Pezinok
Roman Féder, Pezinok
René Bílik, Pezinok
Peter Braun, Levice
Lujza Bakošová, Nitra
Ľubomír Augustín, Komárno
Lubo Navrátil, Dunajská Streda
Juraj Szeleczký, Galanta
Bohuslav Beňo, Veľký Krtíš
Pavel Juraj Králik, Lučenec
Ivan Bača, Banská Bystrica
Maroš Krajčovič, Banská Bystrica
Juraj Mesík, Banská Bystrica
Oľga Kuchtová, Banská Štiavnica
Boris Kršňák, Zvolen
Jozef Vasilik, Stropkov
František Vašš, Svidník
Slavomír Flimmel, Púchov
Vladimír Savčinský, Bardejov
Zuzana Dzivjáková, Humenné
Belo Hefler, Rožňava
Daniel Brezina, Rimavská Sobota
Alexander Slafkovský, Liptovský Mikuláš
František Kurej, Liptovský Hrádok
Ľubor Guniš, Považská Bystica
Vladislav Janiš, Kysucké Nové Mesto
Maďarská nezávislá iniciatíva:
László Szigeti, Dunajská Streda
Peter Hunčík, Dunajská Streda
László A.Nagy, Bratislava
László Barak, Dunajská Streda
Ondrej Berta, Nové Zámky
Študentské hnutie:
Zuzana Mistríková, Bratislava
Boris Strečanský, Bratislava
Filip Vagač, Bratislava
Juraj Vaculík, Bratislava
Dionýz Hochel, Bratislava
Publikované 12.1.2024 (www.tyzden.sk)
Vyhlásenie spoluzakladateľov, členov a priaznivcov VPN, MNI, Študentského hnutia a OF:
November 1989 je v dejinách Slovenska výnimočný. Ukončil obdobie totalitného komunistického režimu. Uskutočnil nenásilným spôsobom jeho premenu na slobodnú demokratickú spoločnosť.
Prebehol ako celonárodný plebiscit priamej demokracie a stal sa na Slovensku zrodom občianskej spoločnosti.
November 1989 bol spojenectvom aktérov združených v občianskej iniciatíve Verejnosť proti násiliu, v Študentskom hnutí, v Maďarskej nezávislej iniciatíve, ako aj v partnerstve s českým Občianskym fórom. Jeho étosom bolo nastolenie slobody, politickej plurality, rešpektu k ľudským právam a právnemu štátu bez nadvlády jednej strany. Presadenie týchto hodnôt bolo výrazom jednoty a rovnoprávnosti Slovákov, Čechov, Moravanov, Maďarov, Nemcov, Rusínov a Ukrajincov, Chorvátov, Poliakov a ďalších národností, žijúcich vo vtedajšom spoločnom štáte. Československo a po roku 1993 aj Slovenská republika tým nastúpili na trajektóriu slobodnej západnej civilizácie.
Alexander Dubček, historická postava roku 1968, sa pripojil k Verejnosti proti násiliu svojím vystúpením v piaty deň čoraz mohutnejších protestov v Bratislave a nasledujúci deň k Občianskemu fóru v Prahe. Nebol však medzi tými, ktorí sa od prvých chvíľ Novembra vložili do verejného protestu a organizovali masové zhromaždenia, vedúce k pádu komunizmu.
Dnešná politická moc na čele s Robertom Ficom, Petrom Pellegrinim a Andrejom Dankom November 89 síce prijala, ale skresľuje jeho zrod, priebeh a význam. Robert Fico sa vo výklade Alexandra Dubčeka posunul od mladého komunistu odsudzujúceho Alexandra Dubčeka na večné zatratenie, k jeho velebeniu, spojenému s falzifikovaním dejín. Zatiaľ čo Robert Fico si November 89 „nevšimol“, Alexander Dubček chápal jeho zmysel ako boj za slobodu a demokraciu. Nevnímal Nežnú revolúciu ako „spojenie sa celého národa za národnú emancipáciu“, ako to podáva Peter Pellegrini. Nebol politikom, ktorý by si želal rozpad Česko-Slovenska, naopak, usiloval sa hľadať také riešenia, ktoré by udržali spoločný štát.
Rovnako falošne dnes Peter Pellegrini hovorí o „uzurpátoroch novembra 89“, ktorí sa považujú „za jediných pokračovateľov jeho odkazu“. Myslí tým jeho nositeľov, aktérov a organizátorov, ktorí priviedli milióny občanov k odmietnutiu vlády jednej strany. Aktéri novembrovej zmeny si od Petra Pellegriniho vyslúžili toto označenie predovšetkým preto, lebo mnohí, aj tí nižšie podpísaní, boli a sú proti spôsobom vládnutia Roberta Fica a Petra Pellegriniho, ktoré odkláňa Slovensko od odkazu Novembra smerom k nacionálnemu populizmu, k autoritárstvu, proti ústavnosti a demokracii i ukotveniu Slovenskej republiky do západnej civilizácie.
My, spoluzakladatelia, členovia a priaznivci Verejnosti proti násiliu, Maďarskej nezávislej iniciatívy, Študentského hnutia a slovenského Občianskeho fóra, toto skresľovanie moderných dejín Slovenska v roku 35. výročia Novembra 1989 dôrazne odmietame.
Je dôležité pamätať si naše dejiny, odhaľovať pokusy o ich prepisovanie a zároveň ukázať chuť, vôľu, a odhodlanie znovu začať tie dejiny tvoriť.
Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum:
Peter Zajac, Bratislava
Martin Bútora, Bratislava
Peter Tatár, Bratislava
Fedor Gál, Bratislava
Ladislav Snopko, Bratislava
Rudo Sikora, Bratislava
Inge Vagačová, Bratislava
Jolana Kusá, Bratislava
Juraj Flamik, Bratislava
Milan Šútovec, Bratislava
Soňa Szomolányi, Bratislava
František Mikloško, Bratislava
Zuzana Cigánová, Bratislava
Eva Fifíková, Bratislava
František Šebej, Bratislava
Ján Spurný, Bratislava
Ján Piroščák, Bratislava
Igor Haľama, Bratislava
Michal Greško, Bratislava
Ján Štrasser, Bratislava
Juraj Hrabko, Bratislava
Ivan Mikloš, Bratislava
Danel Liška, Košice
Peter Neuwirth, Košice
Ivan Jurčišin, Košice
Daniel Pastirčák, Michalovce
Miroslav Pollák, Levoča
Nikita Slovák, Žilina
Ján Benčík, Ružomberok
Fedor Polóni, Ružomberok
Ján Hacaj, Pezinok
Roman Féder, Pezinok
René Bílik, Pezinok
Peter Braun, Levice
Lujza Bakošová, Nitra
Ľubomír Augustín, Komárno
Lubo Navrátil, Dunajská Streda
Juraj Szeleczký, Galanta
Bohuslav Beňo, Veľký Krtíš
Pavel Juraj Králik, Lučenec
Ivan Bača, Banská Bystrica
Maroš Krajčovič, Banská Bystrica
Juraj Mesík, Banská Bystrica
Oľga Kuchtová, Banská Štiavnica
Boris Kršňák, Zvolen
Jozef Vasilik, Stropkov
František Vašš, Svidník
Slavomír Flimmel, Púchov
Vladimír Savčinský, Bardejov
Zuzana Dzivjáková, Humenné
Belo Hefler, Rožňava
Daniel Brezina, Rimavská Sobota
Alexander Slafkovský, Liptovský Mikuláš
František Kurej, Liptovský Hrádok
Ľubor Guniš, Považská Bystica
Vladislav Janiš, Kysucké Nové Mesto
Maďarská nezávislá iniciatíva:
László Szigeti, Dunajská Streda
Peter Hunčík, Dunajská Streda
László A.Nagy, Bratislava
László Barak, Dunajská Streda
Ondrej Berta, Nové Zámky
Študentské hnutie:
Zuzana Mistríková, Bratislava
Boris Strečanský, Bratislava
Filip Vagač, Bratislava
Juraj Vaculík, Bratislava
Dionýz Hochel, Bratislava
Publikované 12.1.2024 (www.tyzden.sk)