Po Mariupole existuje pre Rusov jediná cesta pokánia za zločiny proti ľudskosti. Niektorý z budúcich prezidentov tejto federácie alebo toho, čo po nej zostane, bude musieť pokľaknúť v Mariupole a poprosiť ukrajinský národ – a svet – o odpustenie. Potrvá to možno symbolické dve generácie, ale to gesto musí prísť. Bude dôležité pre dušu ruského národa, keď nemá byť zatratená.

Ak sa to nestane, tak zvíťazí tma nad svetlom – budúcnosť ľudstva ponesie v sebe ďalšiu traumu, ktorá popri iných genocídach spochybní oprávnenosť jeho existencie. Všetky pokusy vytvoriť nad tým, čo sa deje, akýkoľvek politický alebo náboženský mýtus, ktorý by to ospravedlnil, budú iba kamuflážou.

Riešime otázku viery, že nádej existuje, že slobodný a dôstojný život je možný. Napríklad tak, ako to urobili muži a ženy v Mariupole, ktorí odmietli zložiť zbrane. Na hanbu tých, ktorí sme ich v tom nechali.

Uverejnené v Denníku N (18.4.2022)