Napísal som tento text deň pred druhým kolom volieb prezidenta Českej republiky. Andrej Babiš v kampani opakovane prekročil kritickú hranicu nechutnosti, ako ju chápem. Jeho prehru si interpretujem takto.

Keď je niečoho veľa, tak je toho dosť. Niekedy na to stačí jedno volebné obdobie, inokedy tri. Pokiaľ sa medzitým udrží liberálny a demokratický režim, napokon podobní ako Babiš dostanú na frak.

Ľudia ako on sa obklopujú ľuďmi „na svoj obraz“. Sú to populisti ako vyšití. Vidieť ich v akcii je poučné a mobilizujúce. Pánboh zaplať za zrkadlo, ktoré nastavujú spoločnosti, pokiaľ je schopná reflexie.

Pocit, že sa dá politický zápas vyhrať aj pokojne, bez negatívnej kampane a vecnou argumentáciou, je osviežujúci. Navyše prezident pre ťažké časy nemôže byť hlásna trúba davu a v rukách marketérov.

Ukrajinská skúsenosť ukazuje, že „pod paľbou“ je namieste osobná kondícia a odvaha lídra. Čosi napovedá aj fakt, že Babiš má podporu proruských dezinformátorov, euroskeptikov a nacionalistov.

Propagátori neliberálnych foriem demokracie otvárajú dvere neslobodným režimom – sú ich predskokanmi. Trump, Orbán, Fico… Babiš sú ich aktuálne verzie. Je to cesta k okliešťovaniu slobody.

Fakt, že ľudia nezvolili Andreja Babiša za prezidenta Českej republiky, nám dáva nádej a motiváciu. Nádej a motivácia sú však iba svetlo na ceste. Peter Pavel na nej minimálne nebude prekážať.

Súčasný svet je v situácii mnohých kríz. O riešeniach budú rozhodovať kompetentní jednotlivci s pozitívnou víziou a osobnou charizmou. Musia ísť dopredu a do rizika. Nemám strach, že by tam vznikla tlačenica.

Napísané pre Denník N (vyšlo 26.1.2023)