Psychologička, psychiater, evanjelický farár, ja a veľmi kompetentný sprievodca s povolením vstupu na palestínske územie.
Tých niekoľko dní na pôde, kde sa láme duch našej doby, sa vymyká mudrovaniu a špekulatívnemu moralizovaniu.
V starom Jeruzaleme obchádzame ikonické miesta abrahámovských náboženstiev. Jedno vedľa druhého na miniatúrnom kúsku zeme. Umieralo sa tam aj deň nato, čo sme nimi prechádzali. Dvaja arabskí teroristi strieľali hlava-nehlava do civilistov.
Hora Gerizim nad Náblusom na Západnom brehu Jordánu. Vo vzdialenosti, kam dohodíš kameňom, sú tri osady – samaritánska, arabská a židovská. Ako pribúdajú osadníci, tak sa domy pomaly približujú k sebe.
Približujú sa k sebe fyzicky. Ich obyvatelia sa nemajú radi a navzájom nekomunikujú. V bytoch bezpečné miestnosti, pod nimi kryty a všade zbrane. Predstava, že jedni alebo druhí budú musieť opustiť svoje domovy, neprichádza do úvahy.
Miestna fabrika na výrobu piva a pálenky patrí palestínskej rodine. Priateľskí ľudia. Absolventi skvelých západných univerzít. Tu žijú a neplánujú na tom nič meniť. Akurát hlava rodiny, muž pred sedemdesiatkou, hovorí: „Takéto som ešte nezažil.“
Prechádzame autom medzi zónami A, B a C. Zóna A je pre Izraelčanov zakázaná z bezpečnostných důvodov. V zónach B a C nebolo možné funkčne skĺbiť civilnú kontrolu Palestínskej samosprávy a bezpečnostnú kontrolu Izraela, takže fakticky prestali existovať. Otázka prežitia znie: buď/alebo. Buď my, alebo oni.
Nad múzeom holokaustu Yad Vashem sa vznáša kŕdeľ vtákov. Nemusia ani pohnúť krídlami, pretože atmosférický zlom im to umožňuje. Exponáty múzea som nezvládol už pri vstupnej expozícii. Deti odsúdené na smrť plynom spievajú v zbore.
Priestor festivalu Nova, kde Hamás rozpútal vopred naplánovaný masaker mladých ľudí 7. októbra 2023, je zaplnený fotografiami povraždených. Jedna vedľa druhej. A ich príbehmi. Z blízkej Gazy počuť výbuchy. Kdesi v podzemných tuneloch umierajú rukojemníci.
Bývali sme v Tel Avive neďaleko pláže. Mnohí si sem idú skoro ráno zaplávať, kým vyrazia za povinnosťami. Podaktorí so samopalom cez ramená. Po večeroch sa miestne podniky zaplnia.
Najviac nám chutilo v arabskej reštaurácii prístavu Jaffa.
Po prílete do Prahy balím do Zvolena na rodinné stretnutie. Koná sa pri pietnom akte nazvanom „Zabudnutí susedia“. Večer pred spaním posedíme v krčme neďaleko hotela. Neznámy muž mi prišiel podať ruku so slovami: „Mám ťa rád, Fedor.“
Vo vlaku do Prahy presedíme so synom Róbertom a Lacom Kvazsom kus cesty v jedálnom voze. Rozprávame o filozofii, spoločných kamarátoch, projektoch, na ktorých pracujeme. Na Blízkom východe to nebude inak. Akurát to slovo budúcnosť znie akosi čudne.
Uverejnené v denníku SME 16.9.2025
V starom Jeruzaleme obchádzame ikonické miesta abrahámovských náboženstiev. Jedno vedľa druhého na miniatúrnom kúsku zeme. Umieralo sa tam aj deň nato, čo sme nimi prechádzali. Dvaja arabskí teroristi strieľali hlava-nehlava do civilistov.
Hora Gerizim nad Náblusom na Západnom brehu Jordánu. Vo vzdialenosti, kam dohodíš kameňom, sú tri osady – samaritánska, arabská a židovská. Ako pribúdajú osadníci, tak sa domy pomaly približujú k sebe.
Približujú sa k sebe fyzicky. Ich obyvatelia sa nemajú radi a navzájom nekomunikujú. V bytoch bezpečné miestnosti, pod nimi kryty a všade zbrane. Predstava, že jedni alebo druhí budú musieť opustiť svoje domovy, neprichádza do úvahy.
Miestna fabrika na výrobu piva a pálenky patrí palestínskej rodine. Priateľskí ľudia. Absolventi skvelých západných univerzít. Tu žijú a neplánujú na tom nič meniť. Akurát hlava rodiny, muž pred sedemdesiatkou, hovorí: „Takéto som ešte nezažil.“
Prechádzame autom medzi zónami A, B a C. Zóna A je pre Izraelčanov zakázaná z bezpečnostných důvodov. V zónach B a C nebolo možné funkčne skĺbiť civilnú kontrolu Palestínskej samosprávy a bezpečnostnú kontrolu Izraela, takže fakticky prestali existovať. Otázka prežitia znie: buď/alebo. Buď my, alebo oni.
Nad múzeom holokaustu Yad Vashem sa vznáša kŕdeľ vtákov. Nemusia ani pohnúť krídlami, pretože atmosférický zlom im to umožňuje. Exponáty múzea som nezvládol už pri vstupnej expozícii. Deti odsúdené na smrť plynom spievajú v zbore.
Priestor festivalu Nova, kde Hamás rozpútal vopred naplánovaný masaker mladých ľudí 7. októbra 2023, je zaplnený fotografiami povraždených. Jedna vedľa druhej. A ich príbehmi. Z blízkej Gazy počuť výbuchy. Kdesi v podzemných tuneloch umierajú rukojemníci.
Bývali sme v Tel Avive neďaleko pláže. Mnohí si sem idú skoro ráno zaplávať, kým vyrazia za povinnosťami. Podaktorí so samopalom cez ramená. Po večeroch sa miestne podniky zaplnia.
Najviac nám chutilo v arabskej reštaurácii prístavu Jaffa.
Po prílete do Prahy balím do Zvolena na rodinné stretnutie. Koná sa pri pietnom akte nazvanom „Zabudnutí susedia“. Večer pred spaním posedíme v krčme neďaleko hotela. Neznámy muž mi prišiel podať ruku so slovami: „Mám ťa rád, Fedor.“
Vo vlaku do Prahy presedíme so synom Róbertom a Lacom Kvazsom kus cesty v jedálnom voze. Rozprávame o filozofii, spoločných kamarátoch, projektoch, na ktorých pracujeme. Na Blízkom východe to nebude inak. Akurát to slovo budúcnosť znie akosi čudne.
Uverejnené v denníku SME 16.9.2025