Ako dieťa holokaustu, človek, ktorý prežil polovicu života v neslobodnom komunistickom režime, som mal donedávna k symbolom a rituálom odťažitý, až nepriateľský vzťah.
Ako starec, ktorý završuje svoj život a vracia sa k svojim židovským koreňom, tento vzťah mením. V príbehoch, legendách, mýtoch, symboloch a rituáloch začínam vidieť zmysel a cestu. Kľukatú, plnú nástrah a pochybností – ale cestu. Cestu viery, ktorá je zdrojom nádeje. Viery, ktorá nemusí byť rovno náboženská alebo politická. Cestu lemovanú dejinnými a životnými udalosťami.
Napríklad máj 2026: Desiateho mája pietny akt v Letoch u Písku, spojený s holokaustom Rómov a Sintov v Česku. Výstup na Bradlo – rituál spojený so slovenskou štátnosťou. Tryzna v Terezíne, venovaná obetiam nacistického šialenstva počas WW II.
Bradlo a Lety u Písku sa konajú v jeden deň, bolo treba si vybrať. Vybral som si Bradlo, pretože zápas o dôstojný pamätník na mieste koncentračného tábora pre Rómov a Syntov bol, po desaťročiach rôznych peripetií, dobojovaný. Zápas o zmysel a charakter slovenskej štátnosti zatiaľ nie.
Tryzna v Terezíne by mala byť stretom. Stretom aktuálnej, z môjho hľadiska zväčša odpudivej moci s preživšími a ich blízkymi či spolucítiacimi. Ísť alebo neísť? pýtal som sa seba. Rozhodol som sa, že pôjdem. Múr medzi nami a nimi, podobne ako na Bradle, však musí byť vidieť, počuť a cítiť.
Počuť, vidieť a cítiť – naozaj. Naozaj však v tom istom čase budú umierať ľudia napríklad na Blízkom východe a na Ukrajine. Tie naše symboly a rituály sú teda čo?! Príprava obetovať kvôli nim životy, keď príde čas? „Nežný“ vzdor voči moci, ktorá ten čas privoláva?
Sú okamihy, keď vzývame inú moc, ako je tá aktuálna. Okamihy, keď vzývame moc lásky a pravdy, ktorá nás presahuje a ktorá nás súčasne naviguje každodenným životom. Sem by sa mali upierať naše emócie a myšlienky na miestach, akými sú napríklad Bradlo, Lety u Písku či Terezín.
Richard Rohr (Nadšení pro lásku, str. 144) to povedal takto: „Myslet musíme v první řadě konkrétně, osobně, právě tady a právě teď… Láska a ochota k jejím konkrétním projevům jsou vždy důležitější než teorie lásky, rozumu a vědění.“
www.tyzden.sk (24.4.2026)
Ako starec, ktorý završuje svoj život a vracia sa k svojim židovským koreňom, tento vzťah mením. V príbehoch, legendách, mýtoch, symboloch a rituáloch začínam vidieť zmysel a cestu. Kľukatú, plnú nástrah a pochybností – ale cestu. Cestu viery, ktorá je zdrojom nádeje. Viery, ktorá nemusí byť rovno náboženská alebo politická. Cestu lemovanú dejinnými a životnými udalosťami.
Napríklad máj 2026: Desiateho mája pietny akt v Letoch u Písku, spojený s holokaustom Rómov a Sintov v Česku. Výstup na Bradlo – rituál spojený so slovenskou štátnosťou. Tryzna v Terezíne, venovaná obetiam nacistického šialenstva počas WW II.
Bradlo a Lety u Písku sa konajú v jeden deň, bolo treba si vybrať. Vybral som si Bradlo, pretože zápas o dôstojný pamätník na mieste koncentračného tábora pre Rómov a Syntov bol, po desaťročiach rôznych peripetií, dobojovaný. Zápas o zmysel a charakter slovenskej štátnosti zatiaľ nie.
Tryzna v Terezíne by mala byť stretom. Stretom aktuálnej, z môjho hľadiska zväčša odpudivej moci s preživšími a ich blízkymi či spolucítiacimi. Ísť alebo neísť? pýtal som sa seba. Rozhodol som sa, že pôjdem. Múr medzi nami a nimi, podobne ako na Bradle, však musí byť vidieť, počuť a cítiť.
Počuť, vidieť a cítiť – naozaj. Naozaj však v tom istom čase budú umierať ľudia napríklad na Blízkom východe a na Ukrajine. Tie naše symboly a rituály sú teda čo?! Príprava obetovať kvôli nim životy, keď príde čas? „Nežný“ vzdor voči moci, ktorá ten čas privoláva?
Sú okamihy, keď vzývame inú moc, ako je tá aktuálna. Okamihy, keď vzývame moc lásky a pravdy, ktorá nás presahuje a ktorá nás súčasne naviguje každodenným životom. Sem by sa mali upierať naše emócie a myšlienky na miestach, akými sú napríklad Bradlo, Lety u Písku či Terezín.
Richard Rohr (Nadšení pro lásku, str. 144) to povedal takto: „Myslet musíme v první řadě konkrétně, osobně, právě tady a právě teď… Láska a ochota k jejím konkrétním projevům jsou vždy důležitější než teorie lásky, rozumu a vědění.“
www.tyzden.sk (24.4.2026)