Každodenne aj ja blúdim džungľou médií a sociálnych sietí a pridávam do nej. Musí ťa byť počuť a vidieť, inak nemáš šancu, navrávam si.
Značka ideál je nájsť obsah, ktorý má pozitívny presah.
Pozitívny presah! Ten zväčša spájam so slobodou a morálkou. Tu už ťažko niečo nové vymyslíš. Oplatí sa však citovať múdrych, pretože ide o výroky testované dejinami. Minimálne dejinami myslenia.
Kvôli stručnosti budem citovať jediného. Albert Camus v knihe Úvahy o terorizmu (Triáda 2025) v eseji (Mor) hovorí o morálke presvedčenia a o morálke zodpovednosti. Presné, nie?
Po dlhých rokoch som si zašiel do kina. Film sa volal Šepot lesa. Premietalo sa v malej sále pre 51 ľudí, v drvivej väčšine ženy. Prítomní muži počas projekcie odchádzali.
Cestou domov mi v hlave rezonovala otázka, ktorá vo filme zaznela dva razy: Sme účastníci zániku. Nie sme! Príroda je večná a prípadný zánik niektorých druhov živých bytostí, vrátane tých ľudských, prežije.
Bolo by fajn písať, čítať, vidieť a počúvať krik šepotu. Možno sa nám pri tom pošťastí nájsť aj to, čo nás presahuje. Niektorí tomu hovoria Boh, iní inak. V podstate je to však jedno.
Jedno nie je kto cíti potrebu pozitívnu spiritualitu zdieľať. A odkiaľ pokaľ. Naším údelom je konať. Inak hluk decibelov prekryje „šepot lesa“ a k slovu sa dostane zánik.
Jazyk kreativity a spirituality je počuť, vidieť a cítiť dostatočne aj keď nehuláka. Teda, presnejšie: Dostatočne tam, kde niekto počúva, vidí a cíti. Stačí? Nestačí? A nie je to jedno?
Súčasníci hovoria o zlomovej dobe. Však hej, pretože žijeme tu a teraz. Veteráni mojej generácie by si spomenuli minimálne na roky 45, 48, 68, 89, o zlomoch v privátnych životoch nehovoriac.
Od civilizačných cyklov až po tie životné. Opakovane sa pýtam: Bludný kruh, alebo špirála? Odpovedám si, že špirála smerujúca nahor. Pre moju generáciu zavŕšenie, pre ďalšie nový začiatok.
Akurát nádej, ktorú vzývame má nové horizonty. Pre ľudí, ako som sám, majú na štíte: Ukrajina vyhrá, Izrael prežije, tyrani odídu... a šepot lesa bude naživo počúvať čoraz viac ľudí, – muži a ženy fifty-fifty.
www.tyzden.sk (20.5.2026)
Pozitívny presah! Ten zväčša spájam so slobodou a morálkou. Tu už ťažko niečo nové vymyslíš. Oplatí sa však citovať múdrych, pretože ide o výroky testované dejinami. Minimálne dejinami myslenia.
Kvôli stručnosti budem citovať jediného. Albert Camus v knihe Úvahy o terorizmu (Triáda 2025) v eseji (Mor) hovorí o morálke presvedčenia a o morálke zodpovednosti. Presné, nie?
Po dlhých rokoch som si zašiel do kina. Film sa volal Šepot lesa. Premietalo sa v malej sále pre 51 ľudí, v drvivej väčšine ženy. Prítomní muži počas projekcie odchádzali.
Cestou domov mi v hlave rezonovala otázka, ktorá vo filme zaznela dva razy: Sme účastníci zániku. Nie sme! Príroda je večná a prípadný zánik niektorých druhov živých bytostí, vrátane tých ľudských, prežije.
Bolo by fajn písať, čítať, vidieť a počúvať krik šepotu. Možno sa nám pri tom pošťastí nájsť aj to, čo nás presahuje. Niektorí tomu hovoria Boh, iní inak. V podstate je to však jedno.
Jedno nie je kto cíti potrebu pozitívnu spiritualitu zdieľať. A odkiaľ pokaľ. Naším údelom je konať. Inak hluk decibelov prekryje „šepot lesa“ a k slovu sa dostane zánik.
Jazyk kreativity a spirituality je počuť, vidieť a cítiť dostatočne aj keď nehuláka. Teda, presnejšie: Dostatočne tam, kde niekto počúva, vidí a cíti. Stačí? Nestačí? A nie je to jedno?
Súčasníci hovoria o zlomovej dobe. Však hej, pretože žijeme tu a teraz. Veteráni mojej generácie by si spomenuli minimálne na roky 45, 48, 68, 89, o zlomoch v privátnych životoch nehovoriac.
Od civilizačných cyklov až po tie životné. Opakovane sa pýtam: Bludný kruh, alebo špirála? Odpovedám si, že špirála smerujúca nahor. Pre moju generáciu zavŕšenie, pre ďalšie nový začiatok.
Akurát nádej, ktorú vzývame má nové horizonty. Pre ľudí, ako som sám, majú na štíte: Ukrajina vyhrá, Izrael prežije, tyrani odídu... a šepot lesa bude naživo počúvať čoraz viac ľudí, – muži a ženy fifty-fifty.
www.tyzden.sk (20.5.2026)