Najprv som bol pozvaný, koncom marca 2020, ako diskutér do zoomovskej konferencie o reziliencii, čiže schopnosti vzdorovať krízovým situáciám, ktorú inicioval architekt a čechoameričan Michal Postránecký. Pocit, že nemám čo ponúknuť, okrem rozprávania, bol silný a na tretej diskusii už som absentoval. Myšlienka reziliencie mi však sedela. Z priateľov (psychiater Peter Pöthe, sociológ Paľo Frič, ekologický alarmista Juraj Mesík) som dal dohromady malý tím. Na Petrove odporúčanie pribudol ešte mladý talentovaný študent novinárčiny Martin Duřt. Zadanie znelo: medzigeneračný dialóg (vekovo bol Martin generácia 20+, Peter 50+ a ja 70+) na pozadí koronakrízy. V priebehu niekoľkých dní sme si vymenili zopár emailov a začal som hľadať vydavateľa. Miro Tóth, kamarát a muzikant, dal typ na vydavateľstvo Raabe. Vyšlo to. O feedback na prvú verziu knihy som požiadal už spomenutého Michala Postráneckého. Šlo mi však hlavne o reputáciu – chcel som, aby vedel, že som sa na projekt o reziliencii nevykašľal z lenivosti. Jeho reakcia bola ostro negatívna na štýl aj obsah textov. Ako fanúšik až fanatik dialógu som jeho názor, aj s veľmi emocionálnymi reakciami Petra Pötheho a Paľa Friča, zaradil do knihy a medzi autormi to začalo iskriť. Tu je časť nášho rozprávania „cez ploty“:

Ahoj Fedore (napísané 9.6.2020)

... Hlavně sem nečekal, jak velmi aktuální bude po několika týdnech moje obava z miléniálů a jejich levicově liberálních, tajemně se ukrývajících vůdců, mezi něž patří hlavně Soros a jeho banda. Výsledkem jejich dlouhodobého, velmi mocně financovaného a propracovaného systému ovlivňování vybraných sociálních skupin mladých lidí je to, co se zde momentálně děje v ulicích mnoha měst. takzvané "pokojné demonstrace" vulgárně se chovajícího davu, nerespektující žádná pravidla? Je to náhoda, že se to děje v poměru 25:1 ve městech vedených liberálními demokraty? Teď tito vůdci dokonce souhlasí s "hlasem davu" a jejich anarchistickými požadavky na likvidaci policejních sborů v jejich městě? To je přesně to, čeho jsem se bál a o čem jsem mluvil. To je momentální realita. Realita po osmi letech vlády prvního černého prezidenta! To po něm zbylo!
Smrt černého násilníka a drogového dealera se neměla rozhodně stát. Stejně, jako se to samé nesmělo stát jiným lidem před ním. Ti ale nebyly černí a nebylo před prezidentskými volbami. S dotyčným policajtem začal soudní proces a chci věřit, že rozsudek nebude vynesen po nátlaku davu, požadující jeho lynč, ale dle práva. I když by byl odsouzen na doživotí, právě ta důležitost užití práva je extrémně nutným základem vyspělé demokracie.
Na druhé straně je skvělé vidět, že větší část společnosti nesouhlasí se snížením rozpočtu pro policejní složky a nepřeje si vládu ulice a jejich podporovatelů, pečlivě zezadu manipulujících ulicí dle předem propracovaného plánu. Manipulátoři se tiše smějí, jak dokázali během posledních pár let vytvořit "hlásné trouby" vinící Trumpu z fašismu, rasizmu a xenofobie. Však se také, jimi ovládaná média o nic jiného již tři roky nestarají, než aby mu tyto nálepky svými překroucenými pravdami daly! Přitom je to prezident, který nevedl ani jednu válku, a naopak vojáky stahuje, dal menšinám zde, narozdíl od Obamy (a Bidena) nejvíce pracovních příležitostí a pozdvihl díky své politice celou ekonomiku do neobvyklých výšin. A hlavně ji dělá podstatně více resilientní! Ano, dostala se logicky do ekonomických potíží po vynuceném vypnutí celého systému a okamžitému přechodu do "koronapauzy". Ano, díky zdejšímu systému, který umí pružně na takovéto situace reagovat, narostlo skokově přes noc číslo počtu nezaměstnanosti. To proto, že zde nežijeme v socialistické Evropě. Ale to je na jiný dopis a "hádku" s některými Tvými přáteli. Nyní, okamžitě po rychlém nastartování ekonomiky, tvrdě tlačeném Trumpem a republikánskými guvernéry, se nezaměstnanost skokově zmenšila a ekonomické ukazatele směřují opět k výšinám. Resilientní ekonomika! Trend nezávislosti na Číně. Silná domácí ekonomika. Podpora podnikatelů, stejně tak i farmářů. To je značka Trump! Proletáři všech sociálně spravedlivých států, učte se!

Ahoj Michal (9.6.2020)

Práve si pekne predviedol v čom spočíva hodnota diskurzu "cez ploty". Ďakujem. Trúfam si povedať, že v tomto konkrétnom prípade stojíme za plotom skoro všetci a pokrikujeme na Teba vo svetle vlastných presvedčení. Teda, aspoň ja by som protestoval proti démonizácii "Sorosa a jeho bandy", predstave o dlhodobo pripravovanom a financovanom systéme ovplyvňovania vybraných sociálnych skupín mladých ľudí... Skutočne netuším, či súčasné nepokoje, vyvolané smrťou Georgeho Floyda pri policajnom zákroku, sa v mnohých mestách nášho civilizačného okruhu dejú v pomere 25:1 pod vedením liberálnych demokratov. Skô by som povedal, že je to konšpiračný blud. Opakujem však: neviem. Ty vieš? Z mojej pražskej perspektívy sa aj Trump javí ako "neriadená strela", ktorú zrodili podobné okolnosti ako napríklad Orbána, Kaczynskeho, Babiša a ďalších "neliberálnych" politických vodcov naše prapodivnej súčasnosti. To by však bolo na inú diskusiu.


Odpoveď na Pavlov email od Paľa Friča (10.06.2020 )

Myslím, že základom každého dialógu je názorový spor. A ten až doteraz medzi účastníkmi nášho diskusného experimentu chýbal. Nielenže sme sa intuitívne navzájom vnímali ako ľudia na jednej lodi, ale nehádali sme sa ani o jej smerovanie. Naplno som si to uvedomil až po prečítaní Michalovej záverečnej reakcie. Až on nám pripomenul, že sme naladení na jednu vlnu a žiadny dialóg nevedieme a ak, tak len s niekým, koho si ako partnera v dialógu predstavujeme. Pripomenul nám to tým, že sa sám prihlásil k názorom ľudí, ktorých sme my len predpokladali, zmieňovali a možno aj kritizovali. Nebudem špekulovať o tom, či je jeho názor autentický a či sa nás len trochu oneskorene nesnaží vyprovokovať k dialógu. Ten názor je na stole a evidentne vyjadruje postoj mnohých, ktorí nie sú zatiaľ s nami na spoločnej lodi dialógu. Bola by preto škoda nechať si príležitosť k polemike s ním len tak prekĺznuť medzi prstami a neurobiť aspoň malý krok k dialógu s Michalom a s ľuďmi, ktorí sa s ním stotožňujú.

Začnem tým, že sa pokúsim vyjadriť v čom spočíva názorový spor medzi mnou Michalom. Najmarkantnejšie sa tento rozdiel prejavuje v našich obavách. Zatiaľ čo ja sa bojím populistických politikov, ktorí o sebe dávajú veľmi nahlas vedieť, Michal sa obáva „levicově liberálních, tajemně se ukrývajících vůdců, mezi něž patří hlavně Soros a jeho banda“. Ja vychádzam hlavne zo svojej skúsenosti v Čechách a na Slovensku. Michal očividne zo skúseností v USA. Priznám sa rovno, že v USA som nikdy nebol. Na druhej strane Donald Trump je v odbornej literatúre o populizme, ktorú už dlhší čas študujem, jednoznačne zaraďovaný do kategórie „nespochybniteľných“ populistov súčasnosti. Aj keď už máme za sebou obdobie, keď termín populista mal jednoznačne len a jedine negatívny význam, predsa len sa negatívne stránky populistov a populizmu nepodarilo nikomu hodnoverne vyvrátiť. Sú nimi hlavne sklony k autoritárstvu (stotožnením politickej strany so svojou osobou, formovaním svojich nasledovníkov do stáda zaslepených lojalistov neschopných dialógu), obmedzovanie politickej súťaže (útokmi na politické elity), obmedzovanie názorovej plurality (napr. vlastníctvom či ovládaním médií), podkopávanie právneho štátu (napr. nerešpektovaním ústavy a obchádzaním platných zákonov) a útoky na občiansku spoločnosť (selekcia neziskových organizácií na dobré a zlé, ohrozovanie ich ekonomickej stability). Na to všetko sme od populistov na Slovensku i v Čechách zvyknutý. Ale možno Trump nič z toho nerobí a je príkladom pozitívneho populistu.

Michal Trumpa chváli za to, že americkú ekonomiku pozdvihol „do neobvyklých výšin“. Podľa neho, silná domáca ekonomika „to je značka Trump“. Nechváli ho za rozvoj demokracie ale za ekonomiku. Chce aby USA boli hlavne ekonomicky odolná krajina. V Česku a na Slovensku sa tiež obávame o ekonomiku, resp. o našu ekonomickú odolnosť, ale bohužiaľ vďaka populistom sa tiež obávame aj o demokraciu, o to, aby ju populisti nezmenili na tzv. „autoritársku demokraciu“, tak ako sa to už stalo v Maďarsku a Poľsku. Želám si, aby Slovensko a Česko boli odolné voči populizmu s autoritárskymi sklonmi. A nechcel by som demokratickú odolnosť vymeniť za tú ekonomickú. Heslo „Ekonomika first! sme už počuli mnohokrát. Začalo to na hodinách marxizmu-leninizmu a ešte nedávno nám o primárnosti ekonomickej základne vykladal aj najväčší ponovembrový československý (teoretický) kapitalista Václav Klaus.

Michal sa obáva protestov na uliciach a vlády ľudí ulice a ich „podporovatelů, pečlivě zezadu manipulujících ulicí dle předem propracovaného plánu.“ Naráža pritom na to, že smrť „černého násilníka a drogového dealera“ odštartovala „takzvané pokojné demonstrace vulgárně se chovajícího davu, nerespektující žádná pravidla“. A má podozrenie, že za to môžu liberálni demokrati, ktorí súhlasia s hlasom davu. Na Slovensku sme bohužiaľ tiež zažili smrť ľudí, ktorá rozpútala verejné protesty proti mafiánmi prerastenej vláde ľavicového populistu. Ten sa tiež snažil vinu za ich rozpútanie hodiť na Sorosa. Viac než vlády ulice podporovanej Sorosom, sa obávam populistických vodcov podporovaných a ovládaných korupčnými sieťami všetkého schopných podnikateľov, úradníkov a politických konjukturalistov. Viac než davov na ulici sa obávam davu „obyčajných voličov“, ktorí majú už všetkého dosť, stratili trpezlivosť s demokraciou a upínajú svoje nádeje na lepší život k populistickým vodcom, ktorí im sľubujú, že ich ochránia pred nepriateľmi a neprajníkmi všetkého druhu, ktorých podobu práve populisti s veľkým gustom pomáhali vykonštruovať. Bojím sa, že pre túto fiktívnu ochranu sú „obyčajní voliči“ schopní obetovať demokraciu.

Michal naznačuje svoje obavy z možného nástupu „bolševika Bidena“ do prezidentskej funkcie v USA. Na Slovensku, ani v Čechách sa už nástupu komunistov do výkonných mocenských funkcií asi obáva len málokto. Ja už nie. A trúfam si tvrdiť, že keby v Československu tých 41 rokov od víťazného februára vládli komunisti ako je Joe Biden, nemali by Česi a Slováci dnes tak veľké obavy o demokraciu a možno by tiež riešili len svoju ekonomickú odolnosť. Moje obavy i nádeje sa teraz sústreďujú nie na udržanie vlády populistického vodcu, ako je to u Michala, ale na to, aby sme dokázali demokraciu urobiť odolnou voči skorumpovaným elitám štandardných politických strán a zároveň i voči neštandardným populistickým vodcom s autoritárskymi sklonmi. Patrím k tým, ktorí sa nechcú vracať do minulosti, keď vládli síce štandardné ale skorumpované strany a neuspokojuje ma ani súčasnosť, keď vládnu populisti. Obávam sa, že nie sme schopní vytvoriť inštitúcie, ktoré zaručia udržanie legitimity demokracie v očiach väčšiny občanov. Pretože ak to nedokážeme, a zdiskreditujú aj populisti, kto potom získa dôveru „obyčajných voličov“? Mám obavy, že potom reálnou alternatívou zostane už len vláda extrémistov.

Dialóg neznamená, že sa musíme milovať, ale nesmieme si ísť po krku.

Písané pre denník SME