Predčasom som odmietol dialóg pred publikom s politickým marketérom, ktorý úspešne predáva mizerného politika. Mizerného a nebezpečného. O čom by sme dialógovali?
O svojich vierach? O honorároch, ktoré máme rádovo odlišné?
Na kritickú glosu režiséra Víta Klusáka, adresovanú Babišovmu marketérovi Prchalovi, ten reagoval slovami: „Ja by som to napísal lepšie.“ Mal povedať „sledovanejšie“.
Desí ma tandem mizerný politik – zručný marketér. A úplne najviac herec a politik v jednej osobe, ktorých marketéri milujú obzvlášť. Je to ako zlý sen.
Ten zlý sen mi pripomína starú povesť o krysárovi, ktorý, spolu s komplicmi, za zvukov ľúbivej melódie vedie ľudí do záhuby. Vďaka nim sa uberame k priepasti radostne.
Skrátim to: marketéri v službách krysárov sú zlo. Sypať si dodatočne popol na hlavu s tým, že som naletel, ako milióny iných, je prinajlepšom pokrytectvo.
Naposledy, keď som na podobnú tému diskutoval v Prahe s kamarátmi, ktorí sú všetci imigranti zo Slovenska plus jeden z Ukrajiny, a pýtal sa ich: „Odkiaľ sa berie ten hnoj v politike“?, čašník, ktorý nás obsluhoval, poznamenal: „Peniaze“. „A odkiaľ ste?,“ spýtal som sa ho. „Z Donbasu“.
Čína je už dnes obstavaná kamerovými systémami, ktoré dokážu synchronizovať naše tváre s našimi mobilmi a následne s mnohým, čo spotrebúvame, počúvame, pozeráme, a o čom hovoríme. Raj pre krysárov a ich komplicov? Toto chcete? Digtitálnu totalitu?
Snažím sa veriť, že s pribúdaním sociálnej inteligencie sa veci menia. Možno aj dobrí marketéri nebudú „ulietať“. Veď sú to znalci na ľudské emócie. To, napríklad, nevidia rozdiel medzi Andrejom Babišom a Karlom Schwarzenbergom, Borisom Kollárom a Andrejom Kiskom? Jasne, že vidia, ale kšeft je kšeft.
Áno, politika je aj (!) reality show, aj (!) divadlo, nakoniec nie je to žiadna novinka. No je nevyhnutné, aby to bolo pokleslé reality show a divadlo s nádychom porna?!
Š. J. mi na prvú verziu tohto textu odpísal“ „Pamätám si na jeden príbeh, ktorý si mi rozprával. Bol to rok 1990 a prišiel vám s kampaňou do volieb pomôcť nejaký americký marketér. Po prvom stretnutí povedal: ohoľte a ostrihajte sa. Na druhé stretnutie s ním už nikto neprišiel. Jednoducho čistý punk. Dnes sa už takto politika zjavne robiť nedá.“ No, zjavne nie, ak ide o dizajn politikov. Ale veď patrične sa obliecť dokázali aj (podaktorí) vtedajší lídri Verejnosti proti násiliu zo dňa na deň! Čo však medzičasom postupne kamsi zmizlo je – ospravedlňujem sa za to sprofanované slovo – morálka. Patričné oblečenie už naozaj nie je problém. Absencia morálky ako kompasu ale áno.
Písané pre www.tyzden.sk
Na kritickú glosu režiséra Víta Klusáka, adresovanú Babišovmu marketérovi Prchalovi, ten reagoval slovami: „Ja by som to napísal lepšie.“ Mal povedať „sledovanejšie“.
Desí ma tandem mizerný politik – zručný marketér. A úplne najviac herec a politik v jednej osobe, ktorých marketéri milujú obzvlášť. Je to ako zlý sen.
Ten zlý sen mi pripomína starú povesť o krysárovi, ktorý, spolu s komplicmi, za zvukov ľúbivej melódie vedie ľudí do záhuby. Vďaka nim sa uberame k priepasti radostne.
Skrátim to: marketéri v službách krysárov sú zlo. Sypať si dodatočne popol na hlavu s tým, že som naletel, ako milióny iných, je prinajlepšom pokrytectvo.
Naposledy, keď som na podobnú tému diskutoval v Prahe s kamarátmi, ktorí sú všetci imigranti zo Slovenska plus jeden z Ukrajiny, a pýtal sa ich: „Odkiaľ sa berie ten hnoj v politike“?, čašník, ktorý nás obsluhoval, poznamenal: „Peniaze“. „A odkiaľ ste?,“ spýtal som sa ho. „Z Donbasu“.
Čína je už dnes obstavaná kamerovými systémami, ktoré dokážu synchronizovať naše tváre s našimi mobilmi a následne s mnohým, čo spotrebúvame, počúvame, pozeráme, a o čom hovoríme. Raj pre krysárov a ich komplicov? Toto chcete? Digtitálnu totalitu?
Snažím sa veriť, že s pribúdaním sociálnej inteligencie sa veci menia. Možno aj dobrí marketéri nebudú „ulietať“. Veď sú to znalci na ľudské emócie. To, napríklad, nevidia rozdiel medzi Andrejom Babišom a Karlom Schwarzenbergom, Borisom Kollárom a Andrejom Kiskom? Jasne, že vidia, ale kšeft je kšeft.
Áno, politika je aj (!) reality show, aj (!) divadlo, nakoniec nie je to žiadna novinka. No je nevyhnutné, aby to bolo pokleslé reality show a divadlo s nádychom porna?!
Š. J. mi na prvú verziu tohto textu odpísal“ „Pamätám si na jeden príbeh, ktorý si mi rozprával. Bol to rok 1990 a prišiel vám s kampaňou do volieb pomôcť nejaký americký marketér. Po prvom stretnutí povedal: ohoľte a ostrihajte sa. Na druhé stretnutie s ním už nikto neprišiel. Jednoducho čistý punk. Dnes sa už takto politika zjavne robiť nedá.“ No, zjavne nie, ak ide o dizajn politikov. Ale veď patrične sa obliecť dokázali aj (podaktorí) vtedajší lídri Verejnosti proti násiliu zo dňa na deň! Čo však medzičasom postupne kamsi zmizlo je – ospravedlňujem sa za to sprofanované slovo – morálka. Patričné oblečenie už naozaj nie je problém. Absencia morálky ako kompasu ale áno.
Písané pre www.tyzden.sk