14. marca 1939 vznikla prvá Slovenská republika. Do genetického kódu dostala prívlastky fašistická, vojnová, Hitlerov satelit... Za otca zakladateľa sa považuje Jozef Tiso, katolícky kňaz.

14. marca 2021 má byť v Bratislave premiéra sklady Miroslava Tótha Black Angels Songs. Tak si to Miro naplánoval a tak sa aj stane. Hrať bude sláčikové kvarteto Dystopic Requiem Quartet.

Koncert bude venovaný Brabore a Vojtechovi Gálovcom. To sú moji rodičia. Vojtech bol zavraždený počas holokaustu na úplnom konci vojny v apríli 1945. Zostali sme s mamkou, ktorá prežila s bratom Egonom a so mnou Terezínske ghetto, sami.

V nemeckom meste Grünberg žije pani Ruth-Barbara. Tu je časť našej korešpondencie z apríla 2020:

Milý pán Gál, ako dobre, že máte webovú stránku a mohli sme Vás nájsť. Volám sa Ruth‑Barbara Schlenker, som pastorka v Grünebergu a nástupkyňa farára Gerharda Gabriela, s kterým ste sa pred mnohými rokmi stretli. Okruhom môjho pôsobenia je dedina Linde, kaplnka, cintorín. Váš otec je pravdepodobne pochovaný na tomto cintoríne. Už ste tam boli a položili kameň na náhrobok. Čítala som Vašu knihu, ktorú už máme k dispozícii aj v nemčine, a videla som Váš film. Ďakujem Vám za oboje. Je to už 75 rokov, čo Vášho otca zavraždili. A ja nesúhlasím s tým, ako sme sa vysporiadali s históriou na našom cintoríne. Ak si pamätáte, bežný pamätník stojí neďaleko na ulici. Ten kameň na cintoríne preto nie je pamätným kameňom, ale kameňom náhrobným. To je rozdiel. Nápis nepoukazuje na to, že s krajinou sú zviazané obete z pochodu smrti a koľko ich je a kto sú. Väčšina z nich ostala bezmenná. Ale v tomto prípade máme meno, meno Vášho otca – a chcela by som ho mať na náhrobku. Hoci je možno pochovaný v Teschendorfe alebo Griebene, to nie je také dôležité. Váš otec mal meno a je tu v tejto zemi. Podľa mňa je dôležité, aby sa história spomínala konkrétne, a nie všeobecne. Keď už očití svedkovia nejestvujú a nikto o tom už nebude hovoriť, budú mŕtvi tejto zeme zabudnutí. Potom jedného dňa niekto odstráni aj pamätný kameň a bude to vyzerať, akoby sa nič nestalo. Nesmieme zabudnúť na tú nehoráznosť. Napísali ste knihu a ja chcem zmeniť nápis na kameni. A teraz moja otázka: Nevadilo by Vám, keby sme na náhrobok napísali meno Vášho otca? Teraz sa zvykne hovoriť: „Pochod smrti. Obete tyranie. Navrhujem napísať tam tieto vety: TU LEŽÍ VOJTĚCH GÁL A 19 ĎALŠÍCH OBETÍ NACIONÁLNEHO SOCIALIZMU ZAVRAŽDENÝCH NA POCHODE SMRTI Z KONCENTRAČNÉHO TÁBORA SACHSENHAUSEN V APRÍLI 1945. Takže by sa miesto, kde stojí ten kameň, opäť stalo hrobom, veľmi konkrétnym hrobom. A ak sa syn alebo vnuk znova vydá na cestu, nájde hrob svojho otca alebo starého otca. Hoci s oneskorením, vždy je dôležité, aby rodina mala hrob svojich príbuzných a aby spoločnosť mala konkrétne informácie. Dúfam, že ste v poriadku a vypočujete si pokojne moju žiadosť. Je úplne strašné, čo sa vtedy stalo. V Grünebergu, kde je fara a kde bývam, existovala veľká zbrojovka a sklady koncentračního tábora Ravensbrück. Skupina mladých ľudí z farnosti sa pod mojím vedením zaoberá históriou tábora a 1800 ženami v ňom. Takto udržiavame príbeh stále živý). Bola by som veľmi rada, keby ste mi dali čo najskôr vedieť, či ste dostali môj mail, pretože si tento týždeň připomínáme 75. výročie úmrtia Vášho otca a jeho kamarátov a chcela by som správu o tom uverejniť v tlači. A práve ste aj Vy mali 75. narodeniny (20. marca) – dovoľte mi úprimne Vám zagratulovať a zaželať Vám Božie požehnanie.
S pozdravom
Ruth‑ Barbara Schlenker


S pani Ruth si odvtedy píšeme. Osobná návšteva sa pre pandémiu kovidu odložila.